Lienka - time-zone

Lienka. Jeden zo sympatických obyvateľov záhrad. Na slovensku sa vyskytuje okolo 60 druhov lienok. Väčšinou sa živia voškami, niektoré červcami,a niektoré sa špecializujú na roztoče. Vo vinohradoch majú významný vplyv aj na fyloxéru. Zasa lienku pri spracovaní hrozna vidia vinohradníci neradi. Jeden chrobák totiž dokáže zničiť chuť mnoho litrov vína. V rámci obrany vypúšťa horkú tekutinu..

Chrobáky aj ich larvy sa považujú za veľmi nenásytné predátory. Jednotlivé druhy sa dajú rozlíšiť podľa veľmi rozmanitého sfarbenia ich kroviek. Lienky majú silný regulačný účinok na kontrolu populácií škodcov v sadoch. Rovnako ako mnoho iných užitočných druhov hmyzu, aj ony sa prejavia hlavne vtedy, keďnmajú aj veľké množstvo živočíchov slúžiacich im ako potrava . Pri voškách, ktoré naozaj trápia naše sady a záhrady v populačných vlnách, lienky mimoriadne radi vítame. Na jar ide často o preteky s časom, či vošky dokážu spraviť výrazné škody, kým sa lienky objavia. A z toho pramení aj náše vnímanie tohoto chrobáka u ľudí , ako mimoriadne milého tvora.

Popis:

Lienky majú pologuľovitý tvar a nápadne sfarbenými krovkami. Jednotlivé druhy možno rozlíšiť charakteristickými škvrnami, škvrnami a znakmi na krovkách. Aj v rámci jedného druhu sa dizajn a sfarbenie kroviek veľmi líši. Lienky majú dva páry krídel. Predné krídla (krovky) majú stvrdnuté a pokrývajú celé zadné telo. Pod nimi sa nachádzajú blanovité zadné krídla, ktoré slúžia počas letu. Spodnú strana tela majú plochú. Vajíčka majú zvyčajne žltkastú farbu, oválny tvar a samice ich kladú v blízkosti kolónií škodcov. Mimoriadne živé larvy majú vretenovité, silne segmentované telo a tri dobre vyvinuté páry nôh. Nápadné majú bradavice na hornej strane, ktoré obsahujú štetiny alebo voskové sekréty. Ako nenásytní predátori majú larvy a chrobáky mohutne vyvinuté ústne ústrojenstvo. V štádiu kukly kukly sú pripevnené k listu bruškom.

Doba letu:

Lienka prezimuje ako dospelý chrobák na suchých, chránených miestach. Aktivuje sa na jar. Samice kladú stovky vajíčok počas niekoľkých týždňov, zvyčajne na spodnú stranu listov. Larvy sa liahnu približne po 7 až 10 dňoch. Samotné vyliahnuté larvy majú pritom veľmi malú schopnosť nájsť si kolónie koristi. Z tohto dôvodu samice uprednostňujú kladenie vajíčok v blízkosti kolónií škodcov. Lienka prechádza štyrmi larválnymi štádiami a štádiom kukly, počas ktorého sa vyvíjajú krídla. Počet generácií za rok závisí od druhu, dostupnosti potravy a poveternostných podmienok. Lienky sú typickými „čističmi“. Láka ich zamorenie škodcami a kvôli tomu cestujú na dlhé vzdialenosti. Keď je koristi veľa, aktivita kŕmenia a kladenia vajíčok sa zvyšuje.

Biotop:

Prírodné, prirodzené biotopy, ako sú živé ploty, kamenné múry a hromady dreva, slúžia chrobákom ako úkryty na zimovanie a ako východiskové body pre opätovnú kolonizáciu teritória. Často sa schovávajú aj pod hustým porastom opadaného lístia , vo vysokých, hustých trsoch trávy alebo pod kameňmi a machom. Pre prezimovanie je možné priúpraviť aj príbytok. V jednoduchšej verzii je to len krabica naplnená kôrou a šiškami. V dokonalejjšom prevedení je to krytý prístrešiko s vrstvami okolo 1 cm, kde možou lienky na jeseň zazimovať. Najradšej totiž prezimujú spolu v malých alebo veľkých skupinách. Bohaté druhové zastúpenie lienok nastane, ak v oblasti žijú súčasne aj rôzne druhy koristi hlavne vošiek. Každý druh má totiž svoje vlastné špecifické spektrum potravy. Rôzne dreviny a trvalky, ako napríklad baza čierna a kalina, často napádajú vošky. Ich prítomnosť tak nepriamo zvyšuje počet druhov lienok.

Najčastejšie druhy:

Lienka sedembodková – Coccinella Septempunctata

Lienka sedembodková (Coccinella Septempunctata), je jeden z najčastejšie spozorovaných pôvodných druhov lienky v Európe, má jasnočervenú farbu. Na každej krovke alebo krídle má 3 čierne škvrny, pričom poslednú, siedmu škvrnu má v strede po oboch krídlach. Dospelá lienka máva dĺžku od 7 a niekedy až do 11mm.

Tento druh, jeden z najlepších prirodzených predátorov vošiek, sa často používa ako prirodzená metóda kontroly vošiek a iných škodcov. Na americký kontinent ju doniesli umelo. Dnes obýva európu, severnú ameriku. V ázii konkuruje aj ázijskej lienke. Dožíva sa aj 4 rokov.

Lienka dvojbodková – Adalia bicunctata

Dvojškvrnitá lienka (Adalia Bipunctata) je mäsožravý chrobák, ktorý sa vyskytuje v mnohých častiach Európy. Podobne ako lienka sedembodková sa bežne používa ako prirodzená biologická kontrola na obmedzenie výskytu vošiek. Tieto chrobáky, ktoré sa často používajú na poliach a v skleníkoch, sa dajú identifikovať podľa jasne červených kroviek a dvoch čiernych škvŕn.

Pozor ale, veľmi často má aj opačnú farebnú variantu. a dokonca počet a tvar škvŕn môže byť občas aj variabilný. Veľkosť dospelej lienky je od 3 do 5 mm.

Lienka trinásťbodková – Hippodamia Tredecimpunctata

Lienka trinásťškvrnitá (Hippodamia Tredecimpunctata) má v dospelosti klenutý chrbát, ktorý môže mať mierne predĺžený oválny tvar. Dĺžka je 6mm širka asi 4mm. Nohy má s čiernymi stehnami a oranžovými holennými časťami. Krídla sú červené alebo oranžové a pokryté trinástimi čiernymi alebo tmavými škvrnami. Zatiaľ čo telá dospelých jedincov majú klenutý tvar, larvy sú plochejšie s malými ostňami.

Na rozdiel od iných druhov lienok, ktoré kladú vajíčka v skupinách po 15 až 30 kusoch, lienka trinásťškvrnitá kladie vajíčka v skupinách po 10 až 50 kusoch na spodné listy rastlín.
Má obmedzený biotop, najčastejšie sa vyskytuje na vlhkých lúkach, brehoch jazier, v záplavových oblastiach a deltách riek, v močiaroch v lužných porastoch, na ostriciach, tŕstí, jelši a vŕbe.

Lienka ázijská (východná, respektíve harlekýnska) – Harmonia Axyridis

Ázijská lienka (Harmonia Axyridis), sa vyskytuje v rôznych farbách od červenej po žltú, oranžovú alebo dokonca čiernu. Túto lienku, dnes úplne bežnú v našej prírode, možno identifikovať podľa bieleho segmentu na vrchu hlavy. Ten má často čierne znaky v tvare veľkého písmena M, respektíve opačne W. Rozmery sú do 7mm. Oproti dvojbodkovej, ktorá je tiež farebne nestála, je teda väčšia.

Niekedy sa nazýva aj lienka harlekýn. Počas jesene často vniká do domov v rámci prípravy na zimný spánok. V niektorých častiach Európy vrátane začínajú ázijské lienky ohrozovať a predchádzať pôvodným druhom lienok. Je to dané hlavne ich početnejším rozmnožovaním. Kým vačšina druhov má ročne potomstvo len raz, tento druh to dokáže v priaznivom období aj 4x. Žije 2 až 3 roky.

Viacfarebnú ázijskú lienku možno nájsť takmer v každom type vegetácie, ktorá je domovom jej koristi. Bola pôvodne do európy donesená na kontrolu škodcov na ovocných stromoch. Dnes sa stala už najbežnejším druhom lienky v mnohých biotopoch. .

Dospelý chrobák dokáže zjesť viac ako 100 vošiek denne. Každá larva dokáže počas svojho vývoja, skonzumovať približne 600 až 1 200 vošiek. Lienka takto môže počas svojho larválneho a dospelého života skonzumovať viac ako 5 000 vošiek.

Tento nenásytný predátor zlepšil biologickú kontrolu vošiek v rôznych plodinách, záhradách a krajinných podmienkach. Keď sú dospelé jedince vyrušené, môžu vypúšťať kvapky svojej páchnucej oranžovej krvi. Dospelé jedince priťahuje dozrievajúce ovocie a niekedy kontaminujú hroznovú a vínnu šťavu horkými výlučkami, ktoré obsahuje alkaloidy, ktoré lienka používa ako obranné chemikálie. Rovnako sa pri obrane správa ale aj sedembodková lienka.

Lienka 22 bodková (múčnatá)- Psyllobora Vigintiduopunctata

Lienka 22-bodová (Psyllobora Vigintiduopunctata) sa bežne živí plesňou, ktorá sa tvorí na listoch kríkov. Chrobáky možno nájsť na lúkach, okrajoch lesov, v svetlých lesoch, záhradách a vinohradoch.To ju výrazne odlišuje od ostatných lienok, ktoré uprednostňujú konzumáciu vošiek. Chrobáky možno nájsť na lúkach, okrajoch lesov, v svetlých lesoch, záhradách a vinohradoch.

Má jasnožltú farbu a napriek tomu, že je jednou z menších lienok s veľkosťou okolo 5 mm, má na tele až 22 škvŕn.

Lienka austrálska – Novius cardinalis

Ďalší z menších druhov lienok – lienka austrálska alebo lienka kardinálska, má čierne telo s tmavočervenými škvrnami. To je opačný vzhľad ako u mnohých iných druhov lienok. Tak ako ázijská, bola nasadená umele. Unás je to zatial yriedkavý druh, vzhľadom na klimatické zmeny je predpoklad jej šírenia na sever. Silnejšie zimy ale neprežíva.

Lienky austrálske zriedka presahujú dĺžku 4 mm, pochádzajú z Austrálie. Živia sa voškami, malými roztočmi a šupinatkami a používajú sa na kontrolu zamorenia roztočmi v sadoch a medzi ovocnými stromami.