time-zone

Anthophora plumipes – peľonoska hluchavková

Anthophora plumipes – peľonoska hluchavková je pomerne bežný druh peľonosky. V hlinitých svahoch si vykopáva hniezdo samostatne. Niekedy – následne v ďaľších rokoch, využívajú opustené hniezda aj včely murárky.

Anthophora plumipes

Popis:

Tento druh má dve farebné formy. Svetlá forma má sivohnedú farbu. Na nohách má hrdzavočervenú kefku a bežové pásiky na bruchu. Tmavá forma je úplne čiernosrstá. Kefku má červenú s tmavými chĺpkami. Samica meria 14 až 15 milimetrov. Samec upúta dlhými strapcami na strednom páre končatín.

Biotop:

Obľubuje strmé brehy riek, pieskové, štrkové a hlinené jamy, vinohrady so suchým kameňom alebo sprašovými múrmi, neomietané steny starých domov, stodoly a stajne. Bežne ju nájdeme v záhradách aj v parkoch miest.

Hniezdenie:

Anthophora plumipes hniezdi v samostatne vykopaných tuneloch v hlinitom substráte na svahoch a strmých stenách, zriedka na rovných povrchoch, niekedy aj v otvorených stodolách a kôlňach. Často vytvára hniezdne zhluky až do 150 hniezd a mnohokrát hniezdi vo vlastnom rodisku. Niektoré hniezdiská existujú už aj desiatky rokov. Typ hniezda je lineárny, niekedy rozvetvený. Hlavná chodba je 4-5 cm dlhá. Z nej vedú dve alebo tri bočné chodby, dlhé 3 až 5 cm. V krátkych chodbách samica tvorí jednu bunku, v dlhých chodbách tri až štyri bunky. Bunkové steny včela vyrobí z okolitého materiálu, ktorý navlhčí vodou. Nakoniec nanesie tenkú bielu voskovú vrstvu pomocou brucha a tekutiny z Dufourovej žľazy. Naplní bunku najskôr peľom, potom nektárom a nakoniec hniezdo uzavrie. Celý proces trvá len 3-4 hodiny. Samica vytvára 3-8 hniezd.

Začiatkom mája ešte ležia vajíčka na potrave a začiatkom júna je väčšina lariev už úplne vyrastená. Kukly sa tvoria začiatkom júla. Larva sa zakuklí a premení sa bez diapauzy na hotový hmyz, ktorý prežije leto, jeseň a zimu v plodovej bunke a vyliahne sa až na jar.

Potrava:

Druh je polylektický. Kvety pravdepodobne rozoznáva podľa vône, nie podľa tvaru alebo farby. Používa chlpatý jazyk na zber peľu z úzkej kvetinovej trubice hrubolistých rastlín, ako sú pľúcniky a prvosienky, ale navštevuje aj kvety bôbovitých. Boli pozorované aj na narcise, pagaštane konskom. Samica zanecháva na navštevovaných kvetoch pachových stopy, ktoré jej pravdepodobne pomôžu kvetopätovne nájsť. Let opakuje tak, aby kvet medzitým opäť vyprodukoval nektár. Anthophora plumipes je dôležitým opeľovačom komerčne pestovanej fazule. návšteva kvetov je extrémne rýchla, trvá len asi 1-2 sekundy.

Doba letu:

Včela má jednu generácia za rok . Samce lietajú od začiatku marca do konca mája, samice od začiatku apríla do polovice júna.

Peľonosky

Anthophora furcata – peľonoska

Anthophora furcata hniezdi v starom zhnitom dreve, kde si sama hĺbi otvory. Može mať aj dve generácie do roka. Patrí do podrodu Clisoton, ktorý sa voľakedy pokladal za samostatný rod. Na brušku takmer absentujú chĺpky.

Anthophora furcata, © Philip Mark Osso, https://www.inaturalist.org/observations/142015251

Popis:

Samica meria 11 až 13 milimetrov. Upúta nepáskovaným bruškom, ktoré je takmer bez chĺpkov. Hrudník má len riedko osrstený zlatohnedými chĺpkami. Štvrtý tergit má čierny, na piatom tergite má hrdzavočervený až oranžovým koncový strapec. Samec je podobný samici. Trochu je menší, má len od 10 do 12 milimetrov. Hlavu má so žltou tvárou. Brucho je čiastočne čierno chlpaté, Ale na tergitoch bez oranžových koncových strapcov. Na siedmom tergite má dva hroty.

Biotop:

Vyhľadáva lesné, alebo malé poľnohospodárske plochy so živými plotmi a kríkmi, parky a záhrady. Podmienkou je, že v priestore pre stavbu hniezda musí byť mŕtve drevo.

Hniezdenie:

Samica sama vyhryzie v zhnitom dreve rozvetvené lineárne hniezdo, ktoré pozostáva z dvoch alebo aj troch kolmých galérií. Každú chodbu zapĺňa 1-7 bunkami. Steny bunky vyhladí hmotou z uvoľnenej drevnej miazgy, pričom ju zmiešava s tekutinou z Dufourovej žľazy.

Potrava:

Anthophora furcata je obmedzene polyektický druh. V nutrične bohatších oblastiach obľubuje hlavne rakytník lesný a rakytník močiarny, v chudobnejších piesočnatých oblastiach uprednostňuje mätu, alebo krtičník. Samice boli tiež pozorované na kvetoch na čistci lesnom (Stachys sylvatica).

Doba letu:

Niekedy máva aj dve generácie do roka. Lieta od júna do konca septembra. Druhá generácia sa objavuje okolo začiatku augusta.

Peľonosky

Anthophora bimaculata – Peľonoska

Anthophora bimaculata je viazaná na piesočnaté oblasti. Na Slovensku je jej výskyt obmedzený podľa záznamov na Záhorie. Včielka bola pozorovaná v tejto oblasti v Čároch, Studienke, Veľkých Levároch, Malackách a v Lábe.

Popis:

Včielka meria 8-9 mm. Na hrudníku je hnedá srsť, čierne a biele brucho. Samica má tvár belavo-žltú, s hnedo-čiernymi vlasmi. Hrudník má žltohnedú srsť s jednotlivými čiernymi chĺpkami. Druhý až piaty tergit má riedke priľahlé vlasy. Samec je podobný. Hlava má žltohnedé chlpky, tvár má žltú. Chlpy hrudníka sú červenohnedé. Prvý a druhý tergit je riedko žltohnedo chlpatý. Tretí až piaty tergit majú čierne chĺpky, všetky s belavými koncovými pásikmi. Siedmy tergit je strede pozdĺžne kýlovitý a na konci má vrúbky. Druh je odlišný od ostatných peľonosiek. Radili ho do samostatného rodu Heliophila. Aj vzhľadom na jej biotop, je to zriedkavý druh.

Biotop:

Využíva pieskové oblasti, ako vnútrozemské duny, veľké pieskové plochy, pieskovne, pieskové ruderálne oblasti. Naviac vyžaduje teplo, preto aj u nás SA obmedzuje na južné piesčité oblasti.

Hniezdenie:

Včela si vyhrabáva sama dutiny (hlboké cca 5 cm) v piesočnatej pôde. Prezimuje ako odpočívajúca larva. Často hniezdi viacero samíc spoločne vo veľkých agregáciách.

Anthophora bimaculata

Potrava:

Druh je polyektický, navštevuje teda viacero čeľadí rastlín. Peľ zbiera z ôsmich čeľadí. Je to čeľaď sedmokrásky (Asteraceae) ďalej čeľaď drsnolistých (Boraginaceae), čeľaď zvončekovitých. (Campanulaceae), bôbovité (Fabaceae), ľubovník bodkovaný. (Hypericaceae), čeľaď mätových (Lamiaceae), vrbicovité (Lythraceae), ruže (Rosaceae).

Doba letu:

Anthophora bimaculata má jednu generáciu za rok (univoltine). Lieta od júna do konca augusta

Peľonosky

Anthophora aestivalis – peľonoska

Anthophora aestivalis je veľmi vzácny druh peľonosky. K hniezdeniu potrebuje strmé svahy.

Anthophora aestivalis, © aga-ma, https://www.inaturalist.org/observations/124246314

Popis:

Samica meria 13 až 16 milimetrov, samec je len o málo menší od 13 do 15 milimetrov. Samice majú žltohnedý hrudník s čiernym priečnym pásom medzi krídlami. Brucho je biele, na koncoch tegritov ohraničené chĺpkami. Tergity sú tmavé so svetlými pásmi. Samec má hrudník s odtieňom červenohnedej farby, tvár má svetložltú so svetlými chĺpkami. Má nápadné chumáče srsti aj na stredných končatinách. Včela lieta vo veľmi vysokej rýchlosti.

https://www.inaturalist.org/observations/214594467

Biotop:

Strmé steny s hlinou ale aj zbúraniská a múry, kameňolomy. Žije v v celej strednej európe, ale vzhľadom na miesta hniezdenia je vzácna. Na Slovensku bola pozorovaná na západe územia, Kuchyňa, Pezinok. Predpokladá sa samozrejme väčšie rozšírenie.

Hniezdenie:

Anthophora aestivalis si sama vyhrabáva dutiny v strmých stenách a svahoch. Niekedy spolupracuje aj viacero samíc. Boli pozorované aj v starých, suchých hlinených, respektíve kamenných múroch. Druh ohrozuje hlavne strata hniezdisk.

Potrava:

Tento druh peľonosky je polyektický, nešpecializuje sa, ale zbiera peľ hlavne z troch čeľadí rastlín. Cistaceae – devätorníkovité, bôbovité -Fabaceae, a mätovité – Lamiaceae, Labiatae

Doba letu:

Včielka má jednu generáciu do roka. Lieta od mája do júla.

https://www.time-zone.sk/anthophora-pelonosky/

Anthidium strigatum – vlnárka živicová

Anthidium strigatum pri stavbe hniezda využíva živicu ihličnanov. Musí sídliť v ich blízkosti.

Popis:

Malá včela s osími znakmi. Merajú len 6, 7 milimetrov. Oproti osiam sú ale kompaktnejšie, menej pretiahnuté.

Samica má tvár čiernu okrem bočnej strany. Tergity 1-5 každý s dvoma žltými škvrnami, ktoré – na rozdiel od Anthidium scapulare – sú na tergitoch 3-5 posunuté dovnútra. Kefa na bruchu majú žltú. Priľnavé teliesko (pulvillus) medzi pazúrmi. Samec je podobný samici, ale sekundárna tvár je svetložltá. Tergity 1-5 je každý s 2-4 žltými škvrnami. Tergity 6-7 je každý so žltým pásom. Siedmy tergit má malý hrot na konci a siedmy sternite má dlhý hrot.

Anthidium strigatum je v podstate mini verzia väčšej a nápadnejšej včely, Anthidium manicatum.

Biotop:

Obľubuje skalnaté svahy, okraje a čistinky lesov, pieskoviská a štrkoviská, lomy.

Hniezdenie:

Samička buduje veľmi zaujímavé hniezda zo živice.

Stavba má tri konštrukčné fázy. Najprv včela zbiera živicu a vybuduje plodovú bunku. Do steny zapracuje aj kôru- pravdepodobne aby hniezdo maskovala. Bunka je veľká asi 10 milimetrov a na dne otvorená. V druhej fáze zásobuje bunku peľom a nektárom. Znesie vajícko a zatvorí plodovú bunku. Dno vytvaruje do tvaru fľaše, ale bez pridávania novej živice. Výstavbu, zásobovanie a zatvorenie chovnej bunky dokončí aj behom jedného dňa. Vajíčko leží blízko zhutnenej kaše peľu a nektáru, ktorá vypĺňa hornú polovicu plodovej bunky. Dospelá larva spriada kuklu, ktorá zaberá celú materskú bunku a vpredu nesie charakteristickú misku. Plodové bunky buduje zo samotnej živice aj v malých spojených skupinách voľne na kameňoch, kmeňoch stromov, stonkách – zvyčajne na južnej strane a pri zemi. Prezimuje ako odpočívajúca larva v kukle.

Keďže tento druh nie je vzácny, majitelia záhrad majú určite šancu, že raz takéto hniezdo nájdu

Potrava:

Anthidium strigatum sa nešpecializuje, ale uprednosťnuje bôbovité hlavne ľadenec rožkatý.

Doba letu:

Druh má jednu generácia za rok. Lieta od júna do polovice septembra.

Vlnárky

Anthidium punctatum – vlnárka

Anthidium punctatum je stredne veľká včielka s bielymi škvrnami.

Popis:

Nemá osie znaky, tvár má čiernu so žltými škvrnami na čelustiach. Túto stredne veľkú vlnenú včelu možno odlíšiť od ostatných druhov Anthidium podľa veľkosti a bielych pruhov.

Meria 8 až 9 milimetrov. Brušnú kefku má bielu. Na čiernych tergitoch má biele škvrny. Predkolenia má čierne,alebo oranžové. Hrudník má osrstený , hnedý. . Šiesty tergit na má po stranách zúbok, siedmy tergit laloky so zúbkom.

Biotop:

Suché, teplé lokality, ako sú riedke trávne porasty, úhor, ruderálne oblasti, skalky, priehrady, hlinené jamy a podobne.

Hniezdenie:

Anthidium punctatum stavia hniezda s jednou , maximálne štyrmi bunkou. Využíva diery v zemi, v štrbinách, medzi kameňmi. Niekedy využíva aj opakovane staré hniezda. Plní ich chlpkami rastlín, ktoré impregnuje rastlinnými štavami. Plodová bunka pripomína dutý vatový tampón a meria 11 x 8 mm. Pri plnení bunky, ako je bežné u včiel s brušnou kefkou, samica lezie hlavou napred a vyvrhne nektár. Potom sa otočí a zasunie brucho do plodovej bunky, aby z neho oprášila peľ. Následne sa usadí na otvore plodovej bunky a stlačí okraje k sebe čeľusťami, až kým nezostane len malý otvor. Toto uzavretie plodovej bunky, aby bol obsah počas neprítomnosti samice neviditeľný, je u včiel zriedkavé.

Tunel hniezda je z vonkajšej strany uzavretý chĺpkami rastlín, zeminou, kameňmi, drevenými vláknami a podobne. Výstavba a zabezpečenie chovnej bunky trvá jeden deň. Kokon je čierno-hnedý, veľmi pevný a má vpredu 1 mm dlhú misku s tenkým výpletom na vnútornej strane. V jednej plodovej bunke býva aj viac lariev.

Potrava:

Anthidium punctatum je polyektický druh, ale s preferenciou na ľadenec rožkatý – Lotus corniculatus. Navštevuje ale aj rozchodníky a rezedovité rastliny.

Doba letu:

Včielka má jednu generáciu do roka. Lieta od júna do augusta.

Zhrnutie:

Anthidium punctatum je nenápadná vlnárka, ktorú môžete občas pozorovať aj na skalkách v záhradách. Nepatrí ale medzi časté druhy.

Vlnárky

Anthidium oblongatum – vlnárka

Anthidium oblongatum v podstate ako Anthidium manicatum, len v menšom rozmere.

Popis:

Včielka má osí vzhľad vďaka čiernym a žltým pruhom, veľkosť medzi Anthidium manicatum a Anthidium strigatum. Oči oboch pohlaví má oblongatum zelené a základná farba nôh samíc je červená.

Samica meria 8–10 mm. Hlavu má čiernu, clypeus a čeľuste žlté. Na zadnej časti hlavy má dva žlté pruhy, ktoré sa hore nespájajú. Hruď má hnedočiernu, brucho čierne. Na každom tergity má dva žlté pruhy, ktoré sa na hornej strane nespájajú. Brušnú kefku vo vnútri žltú, vonku bielu. Nohy má červenkasté.

Samec je väčší, má 9-13 mm; vzhľadovo ako samica, ale s premenlivými brušnými znakmi. Na tergite aj žiadna škvrna alebo aj po štyri. Siedmy tergit s 2 širokými lalokmi. Biele fúzy a žltkasté nohy.

Biotop:

Táto vlnárka obľubuje suché, chudobné trávne porasty, vinice, vnútrozemské duny, hrádze, skalnaté svahy, násypy, tiež ruderálne oblasti, ale tiež suché kamenné múriky a skalky.

Hniezdenie:

Hniezdi vo všetkých druhoch dutých priestorov, veľmi často v skalných štrbinách. Hniezdo je sploštené, nitkovité a obsahuje až osem plodových buniek. Stavebným materiálom sú chlpy rastlín. Hniezdo sa často nachádza aj ďaleko od miest, kde sa zbiera peľ a hniezdny materiál. Prezimuje ako odpočívajúca larva v kukle.

Potrava:

Včielka navštevuje tri čelade rastlín. Uprednostňuje hlavne tučnolisté(Crassulaceae), bôbovité (Fabaceae), rezedovité (Resedaceae).

Doba letu:

Tento druh má len jednu generácia za rok (univoltine). Lieta od polovice mája do polovice októbra

Zhrnutie:

V porovnaní s Anthidium manicatum má tento druh radšej teplejšie biotopy a preto vzácnejší. Vyhýba sa chladným a vlhkým oblastiam. Preferuje tradičné rastliny prispôsobené suchým, teplým polohám: tučnolisté rastliny, ako sú rozchodník a skalné ruže(Sempervivum arachnoideum), bôbovité ako ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), komonica biela a komonica lekárska (Melolotus alba & M. officinalis) a vičenec (Onobrychis viciifolia). Samice preukázateľne získavajú rastlinnú vlnu na stavbu materských buniek z rastlín čistenca(Stachys germanica & S. byzantina), z divozelu (Verbascum densiflorum, V. nigrum atď.), zo slamihy (Helichrysum spec.) a aj z ježibaby modrastej(Echinops ritro).

Každý, kto má slnkom zaliatu a nie príliš upratanú skalku, má šancu vidieť aj túto peknú včielku – vlnárku.

Vlnárky

Anthidium nanum – Vlnárka trpasličia

Anthidium nanum je vlnárka v malom prevedení. Je to len šesť najviac osem milimetrová včielka.

Popis:

Anthidium nanum, často tiež ako Pseudoanthidium nanum

Samica meria 6-8mm. Má základnú farbu čiernu s nápadne žltými až belavožltými brušnými znakmi. Na zadnej časti hlavy a bokoch s dvoma svetložltými škvrnami v tvare polmesiaca, pričom clypeus a spánky má čierne. Krycie spodky krídel majú tiež žltú škvrnu. Holene má žlté až červenkasté. Prvý až štvrtý tergit majú každý dve žlté až bielo-žlté pretiahnuté škvrny. Brušnú kefu svetlú.

Samec sa podobá ako samici, len clypeus a čeľuste má bielo-žlté. Nohy má žlté.

Biotop:

Suché, teplé svahy, okraje lesov, ruderálne oblasti.

Hniezdenie:

Využíva duté, suché stonky alebo vetvičky černíc, bodliakov, divozelu, bazy čiernej, stonky trstiny, ale aj aj opustené hniezda iných včiel. Stavebný materiál je z rastlinných chlpov. Prezimuje ako odpočívajúca larva v kukle.

Potrava:

Anthidium nanum je druh pri peli úzko špecializovaný (oligolektický) na čelaď astrovitých rastlín. (Asteraceae)

Doba letu:

Včielka má len jednu generáciu za rok. Je univoltinna. Lieta od júna do augusta. Samičky sa dajú poyorovať pri návšteve kvetov. Samce hliadkujú pri rastlinách a čakajú na samice a len krátko zakotvia pri kvetoch, aby „dotankovali“.

Včielka je ohrozená nie kvoli rastlinám, ktoré navštevuje ako zdroj potravy, ale kvôli úbytku rastlín , ktoré slúžia na hniezdenie. Divozel, černice, bodliaky.

Vlnárky

Anthidium manicatum – Vlnárka obyčajná

Anthidium manicatum – Vlnárka obyčajná je nápadná svojím osím vzhľadom a aj veľkosťou. Samce su voči sebe agresívne, väčšie ako samice.

Popis:

Včela má nápadnú žlto-čiernu varovnú farbu. Najmä samice sú často zamieňané s osami napriek ich neohrabanejšiemu tvaru kvôli dlhým žltým vodorovným pruhom. Žlté fľaky či pruhy však nikdy nemaju spojené na bruchu, ktorého stred je preto vždy čierny.
Samce sú podstatne väčšie ako samice – také veľké, že by si ich mohli pomýliť s iným druhom včiel.

Samica meria 10–13 mm. Clypeus má čierny v strede, žltý zvonka. Čeľuste má žlté, ako aj dva pruhy na zadnej strane hlavy. Hrudník alebo mezozóm má čierny, orámovaný žltými škvrnami. Brucho alebo metazóm má čierne, ale tergity každý s dvoma žltými pruhmi, ktoré sa v hornej časti nestretávajú. Metatarsi a brušnú kefu má žltkastú.

Samec meria až do 16 mm;. Tvár má riedko chlpatú, žltú, hore často čierny clypeus. Prsia má čierne s hnedými chlpmi. Brucho má čierne, bočne s oranžovými chumáčmi chlpov, tergity každý s 2–4 žltými, často jednotlivo odlišnými škvrnami. Na poslednom tergite má ostne.

Biotop:

Vyhľadáva, hlavne v kvetinové záhrady a parky. Mimo intravilán sporadicky, len na miestach s vysokou hustotou kvetov živných rastlín v kombinácii s vhodnými hniezdnymi lokalitami.

Hniezdenie:

Anthidium manicatum hniezdi v trhlinách medzi murivom, v existujúcich dutinách dreva a hliny a v dutých stonkách. Hniezdo vyzerá ako vatový tampón a 1-16 plodových buniek nie je viditeľných.

Chlpy z listov a stoniek rastlín ako je prikneus, čistec vlnatý, balota čierna, jastrabník chlpatý používa na stavbu plodových buniek. Žľaznaté látky, ktorými je hniezdna vlna napustená, pochádzajú napríklad z kvetných stoniek pelargónie a výhonkov ostružiny. Samice ich zhromažďujú v plstnatých, vysoko rozvetvených žľazových chĺpkoch na metatarzách . Hniezdo zvonku uzavrú chĺpkami rastlín, kameňmi, zrnkami piesku alebo kúskami dreva. V hniezde zhromaždia hustú kašu, na ktorej spočíva vajíčko. Plne dospelá larva vyprázdni svoj črevný trakt a roztočí vonkajší zámotok, v ktorom sa výkaly a páperie chlpy absorbujú do steny. Nasleduje konštrukcia pevného, hodvábneho vnútorného kokónu s charakteristickým predĺžením vpredu. Hniezdne miesta, miesta na kŕmenie a zberné miesta hniezdneho materiálu majú od seba často vzdialené viac ako sto metrov. Samice zvyčajne preskočia kvety, ktoré predtým navštívili rovnaké druhy. To naznačuje, že rozpoznávajú chemické stopy rovnakých druhov.

Potrava:

Včela sa nešpecializuje, časté sú navštevy bôbovitých a hluchavkovitých rastlín.

Doba letu:

Jedna generácia. Počas teplých, dlhých liet občas preletí aj čiastočná druhá generácia, ktorá však už pravdepodobne neprodukuje znášku. Samice sa objavujú pred samcami. Pretože samice pokračujú v párení až do konca obdobia lietania, existuje malý alebo žiadny selekčný tlak na samce, aby lietali skôr. Obe pohlavia lietajú v priemere osemdesiat dní. Lietajú od mája do septembra. Prezimuje ako larva v kukle.

Vlnárky

Anthidium byssinum – vlnárka

Anthidium byssinum je hnedovlasý druh, ktorý vyzerá skôr ako Osmia. Žlté znaky charakteristické pre Anthidium sa nachádzajú iba na tvári samcov.

Popis:

Včielka má hustú, ale nenápadnú srsťou,ktorá je pre rod pre Anthidium atypická.

Samica meria 9-10 mm. Hrudník na mezonote (= scutum) má červenohnedo chlpatý. Tergity s belavými bočnými, ale hnedastými koncovými pásmi. Brušná kefka má bielu, stredná a zadná holeň krátku a belavo chlpatú.

Samec meria 9-10 mm. Podobá sa samici ale čeľuste, clypeus a sekundárna tvár jee žltá.Posledný , siedmy tergit má bez tŕňov alebo lalokov.

Biotop:

Vyhľadáva južne orientované okraje lesov s chudobnými lúkami, piesočnatými vresoviskami, ladom ležiace vinice.

Hniezdenie:

Samica vyhrabáva vlastné hniezdo v zemi, zvyčajne v skupinách po 3-5 hniezd. Vo veľkých populáciách to môže byť ale aj 100 a viac hniezd spolu. Hniezdo pozostáva z hlavnej chodby dlhej 10 – 15 cm s prstovitými rozvetvenými bočnými chodbami, v ktorých sú za sebou umiestnené dve až štyri plodové bunky. Plodinové bunky stavia z kúskov listov a živice a majú približne 20 x 8 mm. Najprv z listov listnatých stromov alebo bylín nareže pásy, potom zbiera kúsky živice. Živicu najskôr nanesie na koniec plodovej bunky a v dostatočnom množstve ju rozotrie vo vrstve po vnútornej strane listov. Na vybudovanie plodovej bunky potrebuje 7-14 kusov listov a 20-30 kúskov živice.

V prípade priaznivého počasia dokáže postaviť chovnú bunku a naskladniť ju za dva dni. Včely si občas navzájom kradnú živicu z hniezd. Plne dospelá larva spriada kuklu s charakteristickým výrastkom vpredu. Zámotok pozostáva z vonkajšieho a vnútorného zámotku, ktoré spolu z veľkej časti susedia, ale sú vpredu oddelené medzerou 2-3 mm. Tu pórovitá miska vyčnieva nahor a spoje v sústredných prstencoch spájajú vnútorný s vonkajším kokónom. Tento priestor pravdepodobne slúži na vetranie.

Potrava:

Anthidium byssinum sa špecializuje na bôbovité rastliny (Fabaceae), najmä ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus).

Doba letu:

Včela má jednu generácia za rok. Lieta od júna do augusta. Prezimuje ako odpočívajúca larva v kukle.

Vlnárky