Megachile lapponica hniezdi v nadzemných dutinách. Využíva aj pripravené hniezdne pomôcky. Megachile lapponica nie je teplomilným druhom, ale boreohorským druhom: patrí teda k faune severských a horských ihličnatých lesov. Napriek tomu sa stále častejšie objavuje aj v južnejších oblastiach. Podmienkou je rozšírenie vŕbovky, ktorú využíva ako zdroj peľu, tak aj ako stavebný materiál.
Popis:
Malá, štíhla včela, čierna s nápadnými úzkymi bielymi pásmi a oranžovou kefkou na bruchu.
Samica meria 11–13 mm, je svetlo chlpatá. Druhý až piaty tergit s koncovými pásmi. Oranžovo-červená kefka na bruchu, prechádza do tmavočervenej na šiestom sternite. Zadná holeň má tupú vonkajšiu ostrohu.
Samec meria 9-10 mm. Tergity má lesklé napriek bodkovaniu, Šiesty tergit s priečnym hrebeňom v strede. Tarsi predkolenia má červené.
Biotop:
V strednej európe okraje lesov a holiny, ale aj okraje sídiel: parky a záhrady.
Hniezdenie:
Využíva chodby v mŕtvom dreve: pne stromov, konáre, drevené stĺpy, tiež hniezdne pomôcky. Pre plodové bunky včela používa odrezky z listov vrbovky úzkolistej (Epilobium angustifolium). Samotne trubice uzatvára kúskami kôry. Väzba Megachile lapponica na túto rastlinu môže byť spôsobená aj jej mäkkými, ľahko strihatelnými listami.
Potrava:
Peľ zbiera výlučne na vŕbovkach (Epilobium, čeľaď pupalkových = Onograceae. Nektár zbiera aj na astrovitých a bôbovitých rastlinách (Compositae, Fabaceae) a druhov Rubus (černice a maliny atď.)
Doba letu:
Megachile lapponica má jednu generácia za rok (univoltine). Lieta od začiatku júna do konca júla.