Vavrínovec, alebo bobkovišeň, sa ako stále zelená rastlina presadzuje hlavne v poslednom období. Nahrádza živé ploty z tují, respektíve krušpánu. U oboch sa žiaľ rozširujú ich škodcovia, ktorí decimujú celé rastliny, naopak vavrínovec je, aspoň zatiaľ, bez takýchto výrazných vplyvov. A pestovanie je pritom veľmi jednoduché. Rastlina sa vie prispôsobiť rôznym podmienkam.
Ako negatívum sa často spomína jedovatosť vavrínovca. Všetky časti naozaj obsahujú amygdalín, ktorý môže spôsobiť nevoľnosť, zvracanie pri veľmi veĺkých dávkach kŕče. Na jeseň tvorí bobule, ktoré s obľubou konzumuje vtactvo.Vtáky sú voči jedu vavrínovca imúnne a neškodí im, tak necháme bobuľky ako potravu pre ne…
Vavrínovec a pestovanie:
Sadiť sa môže rovnako na jar aj na jeseň. Ak ho zasadíte počas leta, musíte ho zalievať, pokiaľ sa zakorení. Zvládne polotieň aj slnko, rizikom môže byť len veľmi suché stanovište s celodeným slnkom pre mladé rastliny. Pokiaľ sa sadí do živého plotu, nechávajú sa rozostupy 50cm. Jamy by mali mať hĺbku aspoň 30 centimetrov. Strihanie je potrebné na jar, následne už len tvarovanie v stene. Hnojenie len na jar kvôli naštartovaniu rastu.
Rozmery vavrínovca ale závisia i od odrody. Existujú varianty vhodné pre živé ploty s výškou do 1,5 metra ale pre sólo rastliny sa hodia skôr mohutnejšie kríky. Vavrínovec má aj odrody s výškou 4 metre a dá sa pestovať aj ako menší stromček na kmieniku.
Množenie vavrínovca.
Vavrínovec sa veľmi ľahko množí odrezkami. Postačuje odrezať od apríla zelený konárik s dĺžkou 10 až 20 cm. Vo vode, ktorú pravidelne každy druhý deň meníme, pustí na svetle korienky asi po 3 týždňoch. následne stačí zasadiť do kvetináća a na jeseň máme už pripravenú rastlinu na výsadbu na trvalom stanovisku.
Kvitnutie a plody:
Vavrínovec kvitne v apríli až v máji. Výnimočne aj na jeseň. Kvety bielej farby lákajú rôzne druhy opeľovačov aj motýle. Po odkvitnutí doyrievajú čierne guľaté plody, ktoré su zasa lahôdkou pre vtáctvo. Už sme hovorili, že pre vtáky jedovaté nie sú.