Mesiac: august 2024

Anthidium oblongatum v podstate ako Anthidium manicatum, len v menšom rozmere.

Popis:

Včielka má osí vzhľad vďaka čiernym a žltým pruhom, veľkosť medzi Anthidium manicatum a Anthidium strigatum. Oči oboch pohlaví má oblongatum zelené a základná farba nôh samíc je červená.

Samica meria 8–10 mm. Hlavu má čiernu, clypeus a čeľuste žlté. Na zadnej časti hlavy má dva žlté pruhy, ktoré sa hore nespájajú. Hruď má hnedočiernu, brucho čierne. Na každom tergity má dva žlté pruhy, ktoré sa na hornej strane nespájajú. Brušnú kefku vo vnútri žltú, vonku bielu. Nohy má červenkasté.

Samec je väčší, má 9-13 mm; vzhľadovo ako samica, ale s premenlivými brušnými znakmi. Na tergite aj žiadna škvrna alebo aj po štyri. Siedmy tergit s 2 širokými lalokmi. Biele fúzy a žltkasté nohy.

Biotop:

Táto vlnárka obľubuje suché, chudobné trávne porasty, vinice, vnútrozemské duny, hrádze, skalnaté svahy, násypy, tiež ruderálne oblasti, ale tiež suché kamenné múriky a skalky.

Hniezdenie:

Hniezdi vo všetkých druhoch dutých priestorov, veľmi často v skalných štrbinách. Hniezdo je sploštené, nitkovité a obsahuje až osem plodových buniek. Stavebným materiálom sú chlpy rastlín. Hniezdo sa často nachádza aj ďaleko od miest, kde sa zbiera peľ a hniezdny materiál. Prezimuje ako odpočívajúca larva v kukle.

Potrava:

Včielka navštevuje tri čelade rastlín. Uprednostňuje hlavne tučnolisté(Crassulaceae), bôbovité (Fabaceae), rezedovité (Resedaceae).

Doba letu:

Tento druh má len jednu generácia za rok (univoltine). Lieta od polovice mája do polovice októbra

Zhrnutie:

V porovnaní s Anthidium manicatum má tento druh radšej teplejšie biotopy a preto vzácnejší. Vyhýba sa chladným a vlhkým oblastiam. Preferuje tradičné rastliny prispôsobené suchým, teplým polohám: tučnolisté rastliny, ako sú rozchodník a skalné ruže(Sempervivum arachnoideum), bôbovité ako ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), komonica biela a komonica lekárska (Melolotus alba & M. officinalis) a vičenec (Onobrychis viciifolia). Samice preukázateľne získavajú rastlinnú vlnu na stavbu materských buniek z rastlín čistenca(Stachys germanica & S. byzantina), z divozelu (Verbascum densiflorum, V. nigrum atď.), zo slamihy (Helichrysum spec.) a aj z ježibaby modrastej(Echinops ritro).

Každý, kto má slnkom zaliatu a nie príliš upratanú skalku, má šancu vidieť aj túto peknú včielku – vlnárku.

Vlnárky

Anthidium nanum je vlnárka v malom prevedení. Je to len šesť najviac osem milimetrová včielka.

Popis:

Anthidium nanum, často tiež ako Pseudoanthidium nanum

Samica meria 6-8mm. Má základnú farbu čiernu s nápadne žltými až belavožltými brušnými znakmi. Na zadnej časti hlavy a bokoch s dvoma svetložltými škvrnami v tvare polmesiaca, pričom clypeus a spánky má čierne. Krycie spodky krídel majú tiež žltú škvrnu. Holene má žlté až červenkasté. Prvý až štvrtý tergit majú každý dve žlté až bielo-žlté pretiahnuté škvrny. Brušnú kefu svetlú.

Samec sa podobá ako samici, len clypeus a čeľuste má bielo-žlté. Nohy má žlté.

Biotop:

Suché, teplé svahy, okraje lesov, ruderálne oblasti.

Hniezdenie:

Využíva duté, suché stonky alebo vetvičky černíc, bodliakov, divozelu, bazy čiernej, stonky trstiny, ale aj aj opustené hniezda iných včiel. Stavebný materiál je z rastlinných chlpov. Prezimuje ako odpočívajúca larva v kukle.

Potrava:

Anthidium nanum je druh pri peli úzko špecializovaný (oligolektický) na čelaď astrovitých rastlín. (Asteraceae)

Doba letu:

Včielka má len jednu generáciu za rok. Je univoltinna. Lieta od júna do augusta. Samičky sa dajú poyorovať pri návšteve kvetov. Samce hliadkujú pri rastlinách a čakajú na samice a len krátko zakotvia pri kvetoch, aby „dotankovali“.

Včielka je ohrozená nie kvoli rastlinám, ktoré navštevuje ako zdroj potravy, ale kvôli úbytku rastlín , ktoré slúžia na hniezdenie. Divozel, černice, bodliaky.

Vlnárky