Vidlochvost ovocný – Iphiclides podalirius

Vidlochvost ovocný

Vidlochvost ovocný je jedným z najkrajších motýľov u nás.

Vidlochvost ovocný

Zoltán Stekkelpak, https://www.inaturalist.org/observations/209245890

Popis:

Motýľ má na vrchnej strane oba páry krídel sfarbené do svetlokrémovej až svetložltej farby. Cez predné krídla sa tiahne šesť tmavosivých až čiernych pruhov rôznych dĺžok. Na druhej strane má na zadných krídlach len jeden tmavosivý alebo čierny pruh. Okrem toho zdobia tri modré očné škvrny zadnú časť zadných krídel, sú umiestnené v čiernom páse. Mierne nad týmito očnými škvrnami má na vnútornom okraji každého zadného krídla oranžovo sfarbenú škvrna v tvare polmesiaca, po ktorej nasleduje malá čierno-modrá oblasť. Istým poznávacím znakom sú dlhé „chvosty“ na zadných krídlach. Tie sa však opotrebovaním môžu stratiť.

Pre vidlochvosta ovocného je typické, že prvá generácia na jar je o niečo tmavšia ako druhá generácia, ktorá lieta v lete.

Húsenice majú základnú farbu zelenú. Majú hlavne neskôr zavalitú stavbu tela. Na bokoch majú jemné, svetložlté pruhy. Mnohé exempláre majú na tele hnedasté škvrny. Veľmi mladé húsenice majú naopak čiernu farbu a jedince, ktoré sú pripravené na zakuklenie, sú žlté s tmavými škvrnami.

© vikula_bludov, https://www.inaturalist.org/observations/93238793

Rozmery krídel 60 mm až 80 mm (samice bývajú o niečo väčšie ako samce), dĺžka húsenice do 40 mm.

Biotop:


Ako obzvlášť teplomilný druh vidlochvost ovocný obýva slnečné, teplé stanovištia. Vyskytuje sa okrem iného na suchých, chudobných trávnatých porastoch alebo v skalnatých oblastiach s kríkmi. Nájdeme ho napríklad aj vo vinohradoch. Je dôležité, aby v blízkosti boli kríky s živnými rastlinami húseníc. Tieto motýle možno niekedy pozorovať v záhradách.

Pretože vidlochvosty sú ovocné veľmi dobrými letcami, možno ich nájsť aj mimo ich preferovaných biotopov, napríklad keď medzi nimi prechádzajú.

Doba letu:


Na slovensku môžete tohto motýľa vidlochvosta pozorovať približne od mája do júla. Máva jednu generáciu. V teplejších oblastiach, napríklad vo vinohradníckych oblastiach, sa môžu vytvoriť dve generácie za rok.

Húsenice vidlochvosta ovocného možno v strednej Európe pozorovať zvyčajne od júla do jesene.

Tento druh motýľa prezimuje ako kukla.

Rozšírenie v európe je hlavne v južných krajinách. Druh je rozšírený od Francúzska a Pyrenejského polostrova na východ až po Áziu. Smerom na sever sa tento motýľ vyskytuje až okolo 54. rovnobežky.

Potrava:


Najvýznamnejšími konzumnými rastlinami húseníc v strednej Európe sú trnka (Prunus spinosa) a hloh (Crataegus), na juhu aj listy mandľovníka (Prunus dulcis).

Dospelé vidlochvosty ovocné s obľubou navštevujú večernice voňavé (Hesperis matronalis), alebo levanduľu (Lavandula).

Pri dvorení partnerke samce využívaju vyvýšeniny, rovnako ako vidlochvosty feniklové. Lietajú na výrazné vyvýšeniny a plachtia dolu svahmi znova a znova, aby hľadali samice alebo aby ich videli počas letu. Vďaka svojim širokým krídlam môžu plachtiť niekoľko minút bez mávnutia krídel, za predpokladu dostatočnej termiky.

Ak sa húsenice cítia ohrozené, pohybujú sa trhane. Môžu tiež vytŕčať oranžovo sfarbenú krčnú vidlicu (osmaterium). Zároveň sa šíri typický zápach, ktorý má zrejme na dravce odstrašujúci účinok.

Motýle na slovensku