Vijačka krušpánová zodpovedá za zničené kríky krušpánu. Škodca, ktorého sme nepoznali sa k nám rozšíril z ázie.
© masher75, https://www.inaturalist.org/observations/174519389
© Manuela https://www.inaturalist.org/observations/793971
Popis:
Dospelá vijačka, alebo i molica krušpánová má biele, polopriehľadné predné a zadné krídla so širokým hnedým okrajom. Malý biely polmesiac, umiestnený centrálne blízko okraja predného krídla, má jasne viditeľný. Hlava a brucho má tiež hnedé. Existuje aj medeno-hnedý farebný variant. Oba farebné varianty majú perleťový lesk, výraznejší má tmavý variant.
Žltá až tmavozelená húsenica mole s čiernou hlavou môže dosiahnuť dĺžku až 5 cm. Bočne má od hlavy po brucho čiernobiele pruhované sfarbenie, v ktorom má čierne bodky s bielymi štetinami. V skorých štádiách má žltozelené pozdĺžne sfarbenie výraznejšie.
© Hauke Koch, https://www.inaturalist.org/observations/26267962
Rozpätie krídel od 35 mm do 45 mm, húsenica: dĺžka tela do 50 mm
Biotop:
Nakoľko je húsenica viazaná na krušpán, obľubuje vijačka krušpánová záhrady , alebo parky s vhodnou výsadbou. Tento nočný motýľ však rád odpočíva aj na iných blízkych rastlinách.
Doba letu:
Prvé motýle vijačky krušpánovej u nás lietajú od konca mája do polovice júna a žijú približne 8 – 9 dní. Počas tohto obdobia môže samička naklásť pod listy až 150 žltkastých vajíčok, ktoré možno rozpoznať podľa ich šošovkovitej štruktúry. Vývojový čas larválnych štádií výrazne ovplyvňuje vonkajšia teplota. Preto hlavne v posledných rokoch má tento motýľ do roka aj viac ako dve generácie. V Ázii nie sú nezvyčajné až päťgeneračné cykly. Húsenice sa aktivujú hneď ako sú teploty trvalo nad 7 °C a v závislosti od teploty začínajú s kuklením po troj- alebo štvortýždňovom húsenicovom štádiu. Aj preto pri ochrane krušpánu je nutný opakovaný postrek. Celkovo je druh aktívny od apríla do októbra. Prezimuje ako kokón.
Potrava:
Húsenica vijačky krušpánovej sa živí výlučne rôznymi druhmi krušpánu. Na Slovensku napáda predovšetkým krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens).
Doplňujúce informácie:
Húsenice aj motýle tohto škodcu objavili aj naše vtáky, jašterice , alebo netopiere. „Našťastie“ im chutí a predátori sa postupne na tento hmyz zameriavajú. Aktívne sú medzi nimi aj naše vrabce, ktoré dokážu populáciu húseníc vijačky výrazne znížiť. netopiere zasa poľujú na dospelé kusy. Možno stojí v prípade parkov či záhrad podporiť aj tieto druhy, vo forme búdok alebo zdrojov pitnej vody. Alternatívne okrem chemických postrekov môžete použiť prostriedky na báze oleja z čajovníka, alebo sa odporúča opakované ručné odstraňovanie húseníc. Najmä v skorých jarných mesiacoch môžete preventívne odstrániť prezimujúce kokóny.