Maltárka ďatelinová – Megachile ericetorum

Maltárka ďatelinová hniezdi v existujúcich dutinách pod zemou alebo nad zemou a buduje si tam rad plodových buniek.

Maltárka ďatelinová
© Adrian Kreft, Maltárka ďatelinová, https://www.inaturalist.org/observations/174306399
Popis:

Maltárka ďatelinová je podobná včele medonosnej aj iným druhom Megachile. Samica meria 13–15 mm, základnú farbu má čiernu. Čeľuste vpredu sú s dvoma zubami a dlhým okrajom. Na temene a hrudníku prevláda hnedá, inak je skôr belavo chlpatá. Druhý až piaty tergit je so širokými koncovými pásmi. Na bruchu má zlatú kefku.

Samec meria 12-14 mm, oproti samici má ale biele strapce na prednej končatine. Šiesty tergit je bez srsti a so zúbkovaným okrajom na konci a centrálne zahrotenou chrbticou.

Biotop:

Vyhľadáva chudobné trávnaté porasty, pieskové a hlinité jamy, úhory, ruderálne plochy, násypy – aj v osadách, ak sú tam strmé steny a múry.

Hniezdenie:

Maltárka ďatelinová si sama stavia hniezda. Hniezdo buduje v existujúcich podzemných a nadzemných dutinách, kde samica vytvára bunky z hliny a živice. V hniezdnych pomôckach preferuje priemer od 7 mm. Samica tu vytvára lineárne hniezdo asi so štyrmi plodovými bunkami. Bunky vyrobí z hliny a ešte zvnútra potiahne živicou. Plodová bunka je dlhá približne 15 mm. Medzi poslednou vyrobenou bunkou a uzatváracou zátkou hniezda je naviac prázdny priesto, dlhý až tri centimetre.

Potrava:

Druh sa špecializuje na čelaď bôbovité rastliny (Fabaceae). Navštevuje Ladenec rožkatý, hrachor, ihlica, ďatelinu, ale kvoli nektáru aj čeľaď mätovitých (Lamiaceae).

Doba letu:

Včela má jednu generácia za rok, je univoltínna, pričom lieta od júna do augusta. Samce v miernom predstihu pred samicami.

Čalúnice a maltárky

Megachile circumcincta – čalúnica

Megachile circumcincta je relatívne rozšírená a na vhodných stanovištiach sa objavuje dosť často. Príležitostne ju možno pozorovať aj na sídliskách v záhradách a parkoch.

Megachile circumcincta
© helje, Megachile circumcincta, https://www.inaturalist.org/observations/118544577
Popis:

Samica meria 12–14 mm. Má dlhé hnedé chlpy, tvár je hnedá, clypeus s lesklým hrebeňom, spánky belavo chlpaté Chrbát (mesonotum) je hnedo chlpatý, boky hrudníka a spodná je strana belavá. Prvý až tretí tergit je svetlohnedý, štvrtý až šiesty je čierny, pričom štvrtý piaty sú s jasnými koncovými pásmi. Spodok brucha je červený, piaty a šiesty sternit je ale čierny.

Samec má veľkosť takmer rovnakú meria 11–13 mm. Hlava: posledný segment antény rozšírený. Prvý pár nôh má žltú srsť, rovnako ako aj hrudník.

Biotop:

Vyhľadáva prevažne piesčité oblasti, ale zaznamenaný je výskyt aj na sprašových a hlinitých oblasti na násypoch, v pieskoviskách, štrkoviskách a hlinitách, na chudobných trávnatých porastoch, aj záhrady.

Hniezdenie:

Megachile circumcincta hniezdi na miestach s malou vegetáciou v samostatne vyhĺbených dutinách v zemi blízko povrchu zeme alebo pod kameňmi a v existujúcich dutinách nad zemou. Plodové bunky bunky plní listovými odrezkami. Samica využíva listy brezy a rakytníka. Včela si najprv šikmo do zeme vyhrabe 3-5 cm dlhý tunel. Na konci chodby vykope vodorovnú chodbu, vytvorí v nej tri , štyri cely a chodbu uzavrie zeminou. Potom vykope druhú horizontálnu chodbu, naplní ju tiež celami a chodbu uzavrie. Obe chodby zvierajú uhol 60° a ležia len 2-3 cm pod povrchom.

Potrava:

Tento druh čalúnice nie je špecializovaný. Na našom území navštevuje 3 čeľade rastlín ako zdroje peľu. Je to hlavne čeľaď zvončekovitých (Campanulaceae), bôbovité (Fabaceae)- častá je lupina a pupalkové (Onagraceae).

Doba letu:

Megachile circumcincta má len jednu generácia za rok, je teda univoltínna. Lieta od mája do augusta. Čas letu je preto taký dlhý, pretože niektoré nedospelé zvieratá hibernujú a vychádzajú neskôr.

© macro_expert, Megachile circumcincta – čalúnica , https://www.inaturalist.org/observations/218477052

Čalúnice a maltárky

Čalúnica obyčajná – Megachile centuncularis

Čalúnica obyčajná hniezdi vo všetkých druhoch existujúcich dutín, ako sú štrbiny stien, v dreve, hniezdnych blokoch, bambusových tyčiach, stonkách černíc, vo vetvách, ale aj v zemi. Mimo dedín a miest sa vyskytuje len zriedka.

čalúnica obyčajná
© Brenda Bull, čalúnica obyčajná, https://www.inaturalist.org/observations/15597319
Popis:

Samica meria 11-12mm. Má čiernu základnú farbu, je žltohnedo chlpatá, na temene a hrudníku mierne tmavšia. Tergity má s úzkymi koncovými pásmi. pričom prvý je prerušený v strede, Šiesty tergit s vyčnievajúcimi chlpmi. Včela má na bruchu červenkastý štetec peľ.

Samec je menší, meria 9-11 mm. chĺpky má podobne ako samica, ale na spodnej strane belavé. Šiesty tergit je s hrbolčekom. Sternity s koncovými strapcami.

Biotop:

Úhory, ruderálne oblasti, živé ploty, tiež záhrady a parky. Vyhovuje jej prostredie vytvorené človekom.

Hniezdenie:

Hniezdi samotársky, niekedy možno aj v zhlukoch. Lineárne hniezdo sa vyrába vo všetkých druhoch dutín, v odumretých stonkách a konároch. Využíva dutiny v pňoch stromov, stĺpy a trámy, duté stonky (černice, stonky ruží, divozelu, trstiny),v zemi aj v umelých hniezdach. V umelých hniezdach preferuje tunely s priemerom 6 mm. Materiál plodových buniek pozostáva z listov stromov – najlepšie mladých – a listov bylín. Často uprednostňuje okvetné lístky ruží, ale občas použije aj lupene muškátov. Priestor medzi poslednou bunkou a uzatváracou zátkou je vyplnený kúskami listu.

Samotná bunka pozostáva z niekoľkých okrúhlych kusov listov zlepených dohromady. Na každé hniezdo vytvára samica 2 až 15 buniek s priemerom 5-6 mm a dĺžkou 12-13 mm . Samice vychádzajú zo zadných buniek a samce z predných buniek. Samica pracuje v čase od 8. do 19. hodiny. Produkuje jednu bunku denne s proviantom a vajcom. Samce vychádzajú skôr ako samice. Kokon je oválny, so splošteným vrchom, hnedý, pergamenový. Prezimuje ako odpočívajúca larva.

Potrava:

Čalúnica obyčajná nie je špecializovaná, ale peľ zbiera hlavne na rastlinách z čelade astrovitých a z čeľade bôbovitých rastlín.

Doba letu:

Na našom území má dve generácie. 1 generácia lieta od začiatku júna do začiatku septembra. Druhá generácia od polovice augusta do polovice októbra. Samce lietajú cca tri týždne samice šesť.

Čalúnice a maltárky

Andrena ventralis

Andrena ventralis je relatívne malá pieskorypka, ktorá je aj v teréne ľahko rozpoznateľná vďaka riedkej srsti, čiastočne do červena sfarbeným sternitom a špecializovaným návštevám kvetov vŕb.

Andrena ventralis
© ceffx, Andrena ventralis https://www.inaturalist.org/observations/113711259
Popis:

Meria len 8-9 mm. Je to štíhly druh, navrchu s čiernou farbo, ale s bielymi vlasmi na bokoch, červenú má na spodnej strane brucha.

Samica má čiernu hlavu, hrudník zasa čierny, košíčky na zadných nohách má svetlosivé. Tergity s úzkymi más prerušovanými bielymi koncovými pásmi, sternity červené, jamkovité.

Samec má hlavu a hrudník svetlosivé chlpaté. Tergity aj sternity s rôznymi podielmi červenej.

Biotop:

Andrena ventralis obýva všetky druhy otvorených plôch, na ktorých rastie dostatok vŕb, na piesočnatej pôde aj na hline. Nájdete ju v lužných oblastiach, na okrajoch lesov a otvorených priestranstiev v lesoch, vresoviskách, zapadnutých cestách, lomoch a hrádzach.

Hniezdenie:

Samice hniezdia samotársky alebo len v malých zhlukoch. Hniezdo sa nachádza v zemi medzi vegetáciou, častejšie na miestach s riedkou vegetáciou. Hniezda si kopú aj v opustených krtincoch.

Potrava:

Včela je špecializovaná ,oligolektická na vŕby (Salicaceae), občas sa však vyskytujú aj v rastlinách z čelade ruží (Rosaceae).

Doba letu:

Táto malá pieskorypka má len jednu generáciu za rok, je univoltínna. Lieta od konca marca do konca mája.

Pieskorypky všeobecne

Andrena varians – Pieskorypka

Andrena varians je zriedkavý druh, naviac tažko rozpoznateľný. Na biotop nemá zvláštne nároky obsadzuje, aj mestské parky

Andrena varians
© Erland Refling Nielsen, Andrena varians, https://www.inaturalist.org/observations/25837726
Popis:

Samica meria 10-12mm. Má štíhle, lesklé čierne brucho so slabo svetlými škvrnami na bokoch, hnedý chlpatý hrudník . Druh je podobný A. haemorrhoa, ale s kratšou srsťou). Samec je menší , má dĺžku len 9-10 mm. V teréne je len ťažko roypoznateľná od iných príbuzných druhov

Biotop:

Obýva otvorené lesy, okraje lesov, úhor, parky a záhrady. Hniezdi aj na násypoch, v záhradných cestičkách a na iných miestach s malou vegetáciou. V poslednom období aj v mestkých oblastiach v parkoch a na sídliskách.

Hniezdenie:

Hniezda buduje v zemi jednotlivo, alebo len v malých aglomeráciách.

Potrava:

Andrena varians sa nešpecializuje, je to polylektický druh. Peľ zbiera až z dvanástich čeľadí rastlín: čeľaď javorovitých (Aceraceae), čeľaď mrkvovité rastliny. (Apiaceae), cezmína (Aquifoliaceae), čeľaď astrovité(Asteraceae), čeľad dráčovité (Berberidaceae), Navštevuje aj brezy (Betulaceae), kapustovú zeleninu (Brassicaceae), klinčeky. (Caryophyllaceae), kríky egrešov. (Grossulariaceae), iskerníky (Ranunculaceae), čeľad ružovité (Rosaceae), vŕby. Pozorovali ju aj na ríbezliach a trnkách.

Doba letu:

Druh má ročne len jednu generáciu za rok (je univoltínny). Samce lietajú od konca marca do konca apríla, samice od začiatku apríla až do polovice júna.

Andrena varians je zriedkavý druh, naviac tažko rozpoznateľný. Na biotop nemá zvláštne nároky obsadzuje, aj mestské parky
(c) Pluvialis, andrena varians, https://www.inaturalist.org/observations/117988969

Pieskorypky všeobecne

Andrena vaga – Pieskorypka vŕbová

Andrena vaga je veľký druh pieskorypky s rovnomerne sivobielym, husto ochlpeným hrudníkom.

Andrena vaga
Jean-Paul Boerekamps , andrena vaga, https://www.inaturalist.org/observations/109772555
Popis:

Veľkosť má 13-15 mm, čierna s bielymi až sivými chĺpkami.

Samica má chlpatú hnedo-sivu tvár. Tretí segment tykadla je dlhší ako štvrtý a piaty spolu. Chrbát je pokrytý šedou srsťou, nohy sú s hnedo-čiernymi vlasmi. Tergity bruška sú lesklé čierne, hladké s mierne kontrastnými koncovými okrajmi, koncovým strapcom. Košíčky sú hnedo-čierne.

Samec sa podobá samici, ale štíhlejší, prevažne s bielymi vlasmi. Tvár hore a po bokoch je čierna, dole má dlhé a biele vlasy, dlhé čeľuste.

Biotop:

Obýva riečne nivy, hrádze, piesočne plochy, štrkopiesky aj hliny, pieskové vresoviská, čistinky, záhrady.

Hniezdenie:

Andrena vaga vykopáva hniezda v piesočnatých pôdach, ktoré nie sú príliš husto porastené a niekedy aj v spraši, ako sú pieskové chodníky, svahy, polootvorené okraje ciest, na hrádzi alebo v starých krtincoch. Bývajú v malých až veľmi veľkých agregáciách, niekedy v tisícoch a pri vchode majú malú mohylu z vyhrabaného materiálu .

Hniezdo pozostáva zo zakrivenej hlavnej chodby 25-60 cm, s 1-4 krátkymi nerozvetvenými bočnými chodbami v rovnakej výške. Každá bočná chodba končí oválnou plodovou bunkou 9 x 17 mm je hladká a potretá sekrétom z Dufourovej žľazy. Niekedy sa v nasledujúcom roku používa aj stará hlavná chodba. Keď samica opustí hniezdo za potravou, vchod do hniezda sa uzatvorí a pachovo označí, aby samica ľahšie našla hniezdo v rámci agregácie Samica vykoná približne štyri peľové prelety, aby zabezpečila hniezdo, a priemerne tri peľové prelety denne. Rozdelené do 1-2 hniezd môžu samice postaviť a poskytnúť približne 4-6 plodových buniek. Potravnú zásobu tvorí peľová guľôčka, ktorá je pravdepodobne tesne pred znáškou vajíčka poliata trochou nektáru. Zásobu potravy larva spotrebuje asi za dva týždne, až potom vylučuje exkrementy a v polovici leta sa zakuklí.

Potrava:

Andrena vaga je špecializovaná na vŕby, z ktorých zbiera peľ. Nektár pijú aj z iných druhov rastlín, aj z ovocných stromov.

Doba letu:

Andrena vaga má jednu generáciu ročne (univoltine). Lieta od konca februára – konca apríla, samice a ž do mája. Prezimuje ako imago.

Pieskorypky všeobecne

Andrena tibialis – Pieskorypka

Andrena tibialis nemá vľké nároky na prostredie a je to obyvateľ aj mestských biotopov.

Andrena tibialis
© Jan Becker, Andrena tibialis https://www.inaturalist.org/observations/153358054
Popis:

Pomerne veľký druh. Samica meria 13-15mm. Tvár je s čiernymi vlasmi hore. Tretí segment tykadla je dlhší ako 4. a 5. spolu. Hrudník (mezosoma) má žltohnedo chlpatý, horná, šikmá časť propodea hrubo zvrásnená. Tergity na brušku má hladké a husto bodkované s jasne definovanými koncovými okrajmi a dlhými, ale riedkymi svetlými pásikmi vlasov, koncové strapce má čierne. Zadné holene a tarsi má oranžové, košíčky – scopae žlté.

Samec je menší 12–14 mm,farebne ako samica, ale 3. segment tykadla o niečo kratší ako 4. alebo 5. Tarsi zadných končatín má často oranžové.

Biotop:

Využíva okraje lesov, protipovodňové hrádze, ruderálne oblasti, tiež parky a záhrady.

Hniezdenie:

Hniezdi na násypoch, okrajoch lesov a cestičiek a v parkových trávnikoch v piesočnatej a tiež hlinitej pôde. Hniezda kope aj na plochých, silne zarastených, južne orientovaných miestach Bol nájdený aj pod previsnutými listami záhradných rastlín. Piesok z hniezdneho tunela sa niekedy hromadí okolo vchodu do hniezda ako sopka. Samice stavajú hniezda každá samostatne.

Potrava:

Andrena tibialis nie je špecializovaný druh (polylektické), takže Navštevuje 5 čeľadí rastlín: čeľaď javorovité (Aceraceae), čeľaď astrovité(Asteraceae), čeľaď kapustovité (Brassicaceae), čeľaď ružovité (Rosaceae), vŕby. (Salicaceae).

Doba letu:

Údaje nie sú jednotné v rámci európy, u nás – aj v českej republike lieta vo dvoch generáciach. Lieta od začiatku marca do konca júla.

Pieskorypky všeobecne

Andrena scotica (carantonica) – Pieskorypka čokoládová

Andrena scotica (synonymum carantonica) sa vzhľadovo podobá včele medonosnej. Samice hniezdia spoločne aj v niekoľko stovák kusov.

Andrena scotica ( carantonyca)
© Roeg V.,Andena scotica ( carantonica) https://www.inaturalist.org/observations/115524790
Popis:

Farba je celkovo tmavo hnedá s čiernobielou kefou na zber na zadných nohách. Samica meria 12-14 mm. Tvár má hore čiernu, 3. segment tykadla je takmer taký dlhý ako 4. a 5. spolu. Hrudník má tmavo osrstený. Košíčky na nohách sú nápadne čierno-biele. Tergity má jamkovité a voľné,ale na koncových okrajoch sú husto chlpaté, na 5. tergite čierne, inak svetlohnedé.

Samec meria 11-13 mm je podobný samici. Má nápadne dlhé čeľuste aj široké spánky. Tergitové koncové okraje má červenkasté, 3.–5. tergit je čierny a chlpatý.

Biotop:

Andrena scotica obľubuje suché lúky, hrádze, duny, okraje lesov, živé ploty, pieskoviská a štrkoviská, záhrady, parky aj mestké sídliská.

Hniezdenie:

Hniezdi vo vlastnoručne vykopaných zemných hniezdach v riedko zarastených oblastiach v rôznych pôdach aj v múroch z prírodného kameňa. Niekoľko samíc, niekedy stovky, používa spoločný vchod do hniezda. V hniezde každá samica zodpovedá za budovanie vlastných plodových buniek a ich zásobovanie. Spoločný vchod do hniezda sa delí na niekoľko hlavných a vedľajších chodieb, kde sa nachádzajú mláďatá. Plodinové bunky pritom umiestňujú v hĺbke 6-30 cm. Plodinová bunka je valcovitá a zaoblená, meria 15 x 8 mm a je uzavretá hlinenou zátkou. Potravnú zásobu v nej tvorí peľová guľôčka, okolo ktorej leží larva pri kŕmení. Hniezdne tunely nevypĺňa zeminou, necháva ich otvorené, čo súvisí s reprodukčným správaním Spoločné hniezda druh využíva niekoľko rokov po sebe.

Okolo konca augusta a začiatku septembra sa imága vynárajú z kože kukly, potom zostávajú v plodovej bunke, aby prezimovali. Na jar tak môžu vo veľkom počte opustiť spoločné hniezdo. Laici sú často presvedčení, že vidia rojenie včely medonosnej. K páreniu a oplodneniu dochádza pred aj po opustení hniezda. výskum ukázal, že viac ako 70 % už bolo oplodnených pred opustením hniezda. Párenie teda prebieha už v hniezdnych tuneloch. Samce sa zdržujú dlhší čas v spoločnom hniezde alebo v okolí spoločného hlavného vchodu, čím sa zvyšuje šanca na párenie. Párenie mimo hniezdnej dutiny sa pozoruje zriedkavo, ale môže sa uskutočniť v blízkosti letových dráh, ktoré samce značkujú, aby prilákali samice. Dráhy letu sú zvyčajne 1-3 m nad zemou; samec na tento účel využíva živé ploty, kríky alebo malé stromy . Pachové vlajky sa pravdepodobne ukladajú po celej dráhe.

Potrava:

Andrena scotica nie je špecializovaná a navštevuje až 10 čeľadí rastlín: čeľaď javorovitých (Aceraceae), mrkvovité rastliny. (Apiaceae), cezmína (Aquifoliaceae), astrovité rastliny (Asteraceae), kapustovité rastliny (Brassicaceae), drieňovité rastliny. (Cornaceae), buky. (Fagaceae), rastlina iskerníky (Ranunculaceae), preferuje čelaď ružovité – tu patrí aj väčšina ovocných stromov(Rosaceae), vŕby (Salicaceae).

Doba letu:

Andrena scotica má jednu generácia za rok. Lieta od apríla do júna.

Pieskorypky všeobecne

Andrena rosae – Pieskorypka

Andrena rosae je vzácny druh, ktorý má dve generácie. Neprehliadnuteľné má čiastočne červené bruško.

Andrena rosae
(c) Иван Матершев , Andrena rosae, https://www.inaturalist.org/observations/45011639
Popis:

Samica je dlhá 12-13mm. Má čiernu farbu s červeným 2. tergitom. Hlava je čierna, po stranách s dlhými svetlohnedými chlpkami. Clypeus je klenutý, hore jamkovaný, dole lesklý so širokým labrálnym príveskom. Hrudník (mesonotum) má lesklý a čierny s jemnými, hlbokými jamkami, len po stranách propodea – pri bruchu je chlpatý. Brucho takmer holé, okraje 1. tergitu a 2. tergitu má červenkasté, 2. tergit niekedy aj s veľkými červenými škvrnami. Samec je o niečo menší, má 10-12 mm.

Biotop:

Trávniky a lúky, protipovodňové hrádze, hranice polí a živé ploty, násypy a ruderálne plochy.

Hniezdenie:

Hniezda buduje samica sama v hlinitých pôdach, pričom vchod do hniezda je medzi hustým trávnatým porastom často sotva viditeľný.Samice lietajú späť do hniezda vo výške asi jeden meter. Samce hliadkujú v malých skupinách nad vegetáciou.

Potrava:

Andrena rosae sa špecializuje na mrkvovité rastliny (Apiaceae) (oligolektické); Druhy napr. Napr.: žerucha, mrkva, boľševník, petržlen, paštrnák, atd. Nektár pijú na jar aj z trnky, pel zbiera jarná generácia aj z vŕb.

Doba letu:

Podľa všetkého má tento druh dve generácie. 1. generácia lieta od konca marca, prelína sa s druhou generáciou a tá lieta až do augusta.

Pieskorypky všeobecne

Andrena proxima – Pieskorypka

Andrena proxima je riedko osrstená včela. Ľahko ju rozpoznať podľa jej prerušovaných bielych pásikov vlasov na bruchu, hnedých krídel a špecializovaných kvetinových návštev.

Andrena proxima
© Marie Lou Legrand, Andrena proxima, https://www.inaturalist.org/observations/66043732
Popis:

Samica meria 9-11mm. Má riedko hnedastý osrstený hrudník, čierne brucho len s bočnými bielymi pruhmi vlasov a tmavými nohami. Práve podľa brušných znakov je ju ľahko rozpoznať. Samec meria 8-10 mm.

Biotop:

Včela vyhľadáva okraje ciest, priekopy, hrádze, všetky druhy trávnatých plôch a to aj v mestskom prostredí. Hniezdi pritom v týchto oblastiach na miestach s najmenej hustou vegetáciou, aj na vápencových trávnatých porastoch. Vyskytuje sa v celej strednej európe.

Hniezdenie:

Samice Andrena proxima si kopú hniezda samostatne. Hniezda môžu byť ale aj v menších zhlukoch. Uprednostňuje pritom piesčité až hlinitopiesčité pôdy.

Potrava:

Táto pieskorypka je špecialistom na mrkvovité rastliny (Apiaceae). Je oligolektická Navštevuje napríklad žeruchu lúčnu, mrkva divá, petržlen, boľševník, kozonohu, pŕhľava, krkošku, atď.

Doba letu:

Včela má len jednu generáciu za rok (univoltine), lieta v máji až júli, samce vidieť výrazne skôr.

Zaujímavosťou je , že podľa nedávnych štúdií genómu sa predpokladá, že tieto pieskorypky sú vskutočnosti až troma druhmi. Nakoľko nemá mimoriadne nároky na prostredie, má stále dostatočnú populáciu a nie je vzácna.

Andrena proxima
© Philippe Moniotte, Pieskorypka, https://www.inaturalist.org/observations/216289975

Pieskorypky všeobecne