Pačmeliak český – Bombus bohemicus
Pačmeliak český je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich parazitických druhov. čmeliakov. Pôvodne boli pačmeliaky radené medzi osobitný rod Psithyrus. Relatívne nedávno pačmeliaky zaradili medzi ostatné čmeliaky. Výrazný fyzický rozdiel je daný skôr spôsobom života. Nakoniec aj medzi obyčajnými čmeliakmi existujú pomerne často prípady, keď cudzia královná prevezme iné hniezdo.
Autor: hhkaaks, https://www.inaturalist.org/observations/307439138
Pačmeliak český je jedným z najčastejších druhov pačmeliakov. Nemá vlastné robotnice. Kráľovné tohto druhu nemajú ani vyvinuté zberné košíčky na peľ. Oplodnená kráľovná len prenikne do hniezda hostiteľského čmeľa (najčastejšie čmeliaka zemného – Bombus terrestris alebo čmeliaka hájového – Bombus lucorum), respektíve čmeliaka vresového – Bombus cryptarum, kde usmrtí alebo podmaní pôvodnú kráľovnú. Pomocou chemického maskovania (mimikry) prevezme dominantnu úlohu v hniezde a takto prinúti cudzie robotnice, aby sa starali o jej vlastné potomstvo.Ide o to ranné druhy. Pačmeliak vylieta ale neskôr, až v apríli. Pričom aj pačmeliak má prvotnú fázu, keď len zbiera potravu. Počká si takto, kým hostiteľské čmeliaky si už vybudujú prosperujúce hniezdo. Hniezda často napáda až v máji. Prednosť dostávajú práve väčšie a prosperujúce hniezda.
Po niekoľkých dňoch začne invázna kráľovná vyhadzovať hostiteľské larvy z ich plodových buniek a jesť hostiteľské vajíčka a potom po ďalších niekoľkých dňoch začne klásť vlastné vajíčka do voskových buniek vytvorených hostiteľom.
Invázna kráľovná zje vajíčka alebo larvy hostiteľskej kráľovnej, hoci často nechá prežiť vyvinutejšie larvy aby si zabezpečila dostatočnú pracovnú silu.
Po určitom období čakania začne nová kráľovná klásť vlastné vajíčka.Pačmeliak český niekedy dovolí pôvodnej hostiteľskej kráľovnej zostať v napadnutom úli.
Pôvodná kráľovná naďalej vykonáva starostlivosť o plod a môže dokonca pokračovať v kladení vlastných vajíčok, ktoré kráľovná parazita ale okamžite zje, čím si zachováva svoju reprodukčnú dominanciu. To – či hostiteľskú kráľovnú usmrtí alebo nie, sú nejasné. Útočiaca kráľovná si lepšie udržiava dominanciu nad robotnicami, keď hostiteľská kráľovná zostáva nažive a v hniezde. Pačmeliak český sa dokonca zúčastňuje kŕmenia vlastných lariev.
Popis:
Ide o pomerne veľký druh. Dĺžka býva aj 25 mm. Má čierne robustné telo s výrazným žltým pásom na prednej časti hrude a charakteristickým bielym až špinavobielym koncom zadočka, ktorý má po bokoch žltkasté škvrny. Krídla má o niečo tmavšie než u bežných čmeliakov. Má ich tmavé, hnedasté, niekedy až takmer čierne. Samce majú ešte žltkasté chĺpky na zadnej časti hrude a na prvom zadočkovom článku. Väčšinou však ich nemajú výrazné – netvoria prúžok. Celé telo má krátko a husto ochlpené. Hlavu má guľovitú a sosák je pomerne krátky. Nohy má robustné, čierne, bez „zberacích košíčkov“ na zadných nohách. Oproti bežným čmeliakom aj výraznejšie kúsadlá.
Biotop:
Prispôsobuje sa predovšekým životnému priestoru hostiteľsych druhov. Žije v celej Euroázii. V severnej amerike je poddruh Bombus ashtoni,. Ten paradoxne vymiera. Dôvodom je práve úbytok hostiteľských druhov čmeliakov.
Doba letu:
Pačmeliak má jednu generáciu, lieta od apríla do konca mája. Mladé samice od mája do augusta.