Vidlochvost feniklový
Vidlochvost feniklový patrí medzi naše najväčšie denné motýle. Ako teplomilný druh uprednostňuje slnečné a otvorené plochy. Vyskytuje sa okrem iného na suchej tráve alebo na chudobných lúkach.
© Larbi Afoutni, https://www.inaturalist.org/observations/46886258
Popis:
Vidlochvost feniklový upúta okrem veľkosti aj nápadným sfarbením. Krídla má na vrchnej strane vzorované žltou a čiernou farbou. Na zadných krídlach má pri okraji pás modrých oblúkových škvŕn. Motýle majú tiež tmavočervenú škvrnu na každom zadnom krídle a „chvost“ vyčnievajúci dozadu na každom zadnom krídle. Tieto majú prevažne čiernu farbu. V druhej generácii v roku má čierne plochy vzoru poprášené žltou farbou, najmä na predných krídlach.
Na spodnej strane dominuje žiarivo žltý farebný dojem, vidlochvosty tam majú aj čiernu kresbu. Zadné krídla zdobí pás skladajúci sa zo svetlomodrých škvŕn ohraničených z dvoch strán čiernymi. Okrem toho existujú červenkasté oblasti, ktoré sa neobmedzujú len na oblasť, kde sa na hornej strane nachádza červený očný bod.
Široké telo týchto denných motýľov je na hornej strane prevažne čierne a zospodu žltkasté s čiernymi pruhmi. Charakteristické je aj to, že vidlochvost feniklový má na predných nohách dlhé chlpy.
Húsenice tohto druhu motýľa sú rovnako nápadné ako dospelé motýle. Mladé húsenice sú čierne a majú oranžovo-červené škvrny a bielu sedlovú škvrnu. Staršie húsenice majú buď výraznú zelenú alebo žltkastobielu základnú farbu. Typický je pre ne vzor čiernych vodorovných pruhov a žltých alebo oranžovo-červených škvŕn. Húsenice vidlochvosta feniklového sú holé.
© Pijus Kreimeris, https://www.inaturalist.org/observations/136043943
Rozpätie krídel majú 50 mm až 75 mm, dĺžka húsenice maximálne cca 45 mm.
Biotop:
Ako teplomilný druh vidlochvost feniklový uprednostňuje slnečné a otvorené plochy. Vyskytuje sa okrem iného na suchej tráve alebo na chudobných lúkach. Miestami využíva aj „druhotnú prírodu“ a obýva napríklad renaturované haldy hlušín, alebo zbúraníská. Na poľnohospodárskej pôde sa však tento denný druh motýľa vyskytuje len sporadicky. Niekedy vidlochvost feniklový navštívi záhrady, ak tam rastie mrkva, kôpor alebo fenikel.
Doba letu:
Vidlochvosta feniklového možno pozorovať od jari do jesene. Kedy jednotlivé generácie – každý rok sú dve až tri – lietajú v strednej Európe, závisí od miestnej klímy. Prvá generácia lieta zvyčajne od apríla do júla, druhá sa vyskytuje v júli a auguste a v teplých oblastiach možno očakávať tretiu generáciu v septembri.
Húsenice vidlochvosta možno v strednej Európe pozorovať od konca apríla alebo začiatku mája až do októbra.
Tento druh motýľa prezimuje ako kukla.
Rozšírenie:
Tento druh motýľa obýva veľmi veľkú oblasť. Rozprestiera sa od Európy cez Áziu až na Ďaleký východ, teda do Japonska. Motýle žijú aj v častiach severnej Afriky. V tejto veľkej oblasti existujú rôzne poddruhy. Motýle sa vyskytujú od pobrežia do nadmorských výšok okolo 2 000 m n.
Potrava:
Mrkva obyčajná -aj divoké formy (Daucus carota) je jednou z najdôležitejších konzumných rastlín pre húsenice vidlochvosta feniklového. Okrem toho jedia aj bedrovník lomikameňovbý(Pimpinella saxifraga) a paštrnák (Pastinaca sativa). Húsenice uprednostňujú rastliny z čeľade Apiaceae.
Dospelé lastovičníky navštevujú rôzne rastliny, aby pili nektár, vrátane klinčeka kartuziánskeho (Dianthus carthusianorum), hadinca obyčajného (Echium vulgare) a motýli ker(Buddleja davidii).
Zaujímavý jav možno pozorovať u samcov vidlochvosta feniklového. Motýle lietajú na výrazné vyvýšeniny a znova a znova sa spúštaju pozdĺž svahov, aby hľadali samice alebo aby ich videli počas letu. Na takéto dvorenie používajú vyvýšene svahy, alebo zbúraniská.