Andrena barbilabris
Popis:
Samica je dlhá 11-12mm. Hlava má farbu do červena. 3. segment tykadla má dĺžku ako 4. a 5. spolu. Hrudník alebo mezozóm je červený, neskôr hnedý chlpatý. Scopae má väčšinou dvojfarebné belavohnedé, stred poľa hrubo zvrásnený. Brucho alebo metazóm: žltohnedé chlpaté, tergity jemne rozptýlené s bodkami, koncové pásy tergitov a sternitov úzke a biele, koncové strapce, ale tmavohnedé.
Samec je menší 9–11 mm, srsť má prevažne belavú. Týmto sa vytvára celkový striebristý dojem. Hlava je čierna hore po stranách. 3. segment tykadla kratší ako 4.a 5. spolu, 2.–4 Tergity s voľnými koncovými pásmi, sternity s krátkymi a tesnými bielymi koncovými pásmi.
Biotop:
Andrena barbilabris obýva typicky piesočnaté oblasti na vonkajšej a vnútornej strane lesov, na priehradách a vresoviskách, v štrkoviskách atď. Rozšírená je v severnej amerike aj na severe eurázie- Európa až Sibír.
Hniezdenie:
Andrena barbilabris má silné spojenie s ľahkými, piesčitými pôdami. Samček a samička l vychádzajú zo svojich podzemných buniek skoro na jar. Po vyliahnutí sa pária a samice potom hľadajú miesta, aby si vyhĺbili svoje hniezdne nory. V nore samičky vyhrabú malé bunky, do ktorých umiestnia guľôčku peľu zmiešanú s nektárom a potom položí jedno vajce na každú guľu a zataví ju do svojej bunky. Hniezdo v piesku nie je hneď viditeľné a samica sa pri lokalizácii hniezda spolieha na svoj čuch. Do piesku doslova akoby sa ponárala. Hniezdo má totiž ukryté pod tenkou vrstvou piesku a včela sa do hniezda takto v krátkom čase zahrabe. Tieto samotárske včely tvoria malé zhluky hniezd vo voľnej piesočnatej pôde a dokonca hniezdia v piesku medzi dlažobnými kockami.
Potrava:
Andrena barbilabris je polektická, navštevuje čeľaď sedmokrásky (Asteraceae, napr. púpava), čeľaď egrešov (Grossulariaceae), čeľaď ľaliovitých. (Liliaceae), rakytník (Rhamnaceae) a ruže (Rosaceae).
Doba letu:
V priaznivých rokoch sú až dve generácie. Obdobie letu je preto dlhé, jedna generácia ročne. Lieta od konca marca do júla.