Drevár malý – Xylocopa iris

Drevár malý, obdobne ako jeho väčší pribuzní, rozširuje svoje teritórium smerom na sever. Nakoľko bol zaznamenaný v Maďarsku, ale aj na Morave, je predpoklad, že už lieta aj na našom území.

Drevár malý- Xlocopa iris
© Bas van Hulst-Kuiper, https://www.inaturalist.org/observations/163705889, Drevár malý
Popis:

Drevár malý máva veľkosť cca 14-16 mm. Naozaj je to menší príbuzný Xylocopa valga, alebo Xylocopa violacea. Hrudník a brucho je trblietavé metalické modro-čierne, krídla má tmavé. Samica má čierne chlpy, zadná končatina na vonkajšej strane má 2 vyčnievajúce zuby. Samec je čierno chlpatý okrem žltých alebo hnedých chlpov na krku, zadná končatina na vonkajšej strane má 1 zub. Vďaka menšej veľkosti sa X. iris dá ľahko odlíšiť od Xylocopa violacea (do 25 mm) a má kefku na bruchu.

Biotop:


Južná Európa, panónska nížina aj dolné Rakúsko, záznamy aj na Morave. Teplá, suchá otvorená krajina s dostatkom mŕtveho dreva.

Hniezdenie:

Nakoľko má menšie rozmery, využíva aj stonky a vetvičky. Ak si samička nájde suchú vzpriamenú stonku hrubú do cca 16 mm, najprv ohryzie vo výške cca 10 až 20 cm štrbina širokú do 10mm. Potom stonku skráti – maximálne na 40cm a otvor , ktorý takto vznikne hore zakryje zátkou. Vytvorí cca 5-7 plodových buniek, každá je oddelená dreňou, ktorá sa pri vydlabaní produkuje vo veľkých množstvách. Od vajíčka po včelu schopnú lietať trvá Xylocopa iris asi dva mesiace. Obe pohlavia neskôr prezimujú v stonkách, z ktorých vzišli. Využíva najmä boľševník, bodliaky, slnečnicu a tiež bazu čiernu.

Potrava:

Drevár malý nie je špecializovaný, ale uprednostňuje čeľade rastlín bôbovité (Fabaceae) a hluchavkovité (Lamiaceae)

Doba letu:

Doba letu: 1 generácia za rok. Drevár lieta od polovice apríla do polovice októbra.Zimuje ako dospelé imago.

Špeciálne vlastnosti:

Nakoľko osídľuje aj stonky rastlín nemal by byť problém pomôcť tomuto druhu s hniezdením. Tieto b sa ale nesmeli odstraňovať až do začiatku mája, keď dospelé prezimované včiel začnú vylietať z hniezd.

Dreváre všeobecne.

Drevár potulný – Xylocopa valga

Drevár potulný je veľmi ťažko rozpoznatelný od drevára fialového. Oba druhy sa dajú na juhu Slovenska už niekoľko rokov bežne pozorovať. Drevár fialový bol prítomný skôr.

Drevár potulný
(c) jacques_hallot  https://www.inaturalist.org/observations/196899797 Drevár potulný
Popis:

Xylocopa valga je aj veľkosťou podobná svojmu oveľa bežnejšiemu príbuznému -Xylocopa violacea. Samice oboch druhov sú si veľmi podobné a v teréne sa nedajú rozlíšiť. Samčekov je možné okamžite odlíšit podľa zakrivených a oranžovo pásikových koncov tykadiel Xylocopa violacea. Drevárom bez tejto charakteristiky teda môže byť valga samica a samec, alebo samica violacea, pokiaľ nie je možné podrobnejšie vyšetrenie najmä zadnej končatiny a tykadiel.

Dĺžka cca 22-28 mm. Telo, chlpy a tykadlá má čierne, krídla v trblietavej metalickej modro-čiernej farbe. Samica má zadnoe končatiny na vonkajšej strane pokryté mnohými zubami. Samec má 3. segment tykadla tak dlhý ako 4. a 5. segment spolu. Zadné končatiny majú len jeden zub. Drevár potulný má kopulačný aparát o niečo menší ako drevár fialový.

Biotop:

Južná a južná stredná Európa
Stanovište: teplá, suchá krajina, v obytných oblastiach, parkoch a záhradách atď., za predpokladu, že je k dispozícii dostatok mŕtveho dreva.

Popis:

Vlastnosti: cca 20-30 mm; Telo a vlasy čierne a krídla v trblietavej metalickej modro-čiernej farbe. Samica: Spodná strana tykadiel väčšinou čiastočne žltá; 2 rady zubov na vonkajšej strane zadných nôh. V teréne veľmi ťažko odlíšitelné od X. valga . Chrbát(štít-scutum) je s čiernymi a sivými vlasmi.. Tykadlá ohnuté na konci, 5. segment tykadiel dlhý ako 4. – 6. segment spolu. Zadná končatina na vonkajšej strane s 1 malým zubom.

Samice sa v teréne ťažko odlíšia od podobne veľkej, predtým veľmi vzácnej Xylocopa valga, a ak nie je priame porovnanie je možná aj zámena s predtým zriedkavou a len do 16 mm dlhou Xylocopa iris. Violaceu napokon spoznáte podľa mierne ohnutých koncov tykadiel so žltkastým až oranžovým pásikom.

Biotop:

Drevár potulný obýva teplé oblasti a suchú krajinu, sady, parky a záhrady v obytných oblastiach za predpokladu, že je k dispozícii dostatok mŕtveho dreva.

Potrava:

Drevár potulný nie je špecializovaný ale predsa len uprednostňuje čeľade rastlín bôbovité – napríklad aj agát (Fabaceae) hluchavkovité (Lamiaceae), astrovité(Asteraceae) a borákovité (Boraginaceae).

Doba letu:

Drevár potulný má jednu generáciu ročne (univoltine). Lietajú od marca – koniec októbra. V lete generácia po prezimovaní do júla/augusta a nová generácia od konca leta. Prezimujú teda ako dospelé jedince.  Najprv vyliezajú samce, ktoré lietajú po okolí a snažia sa nájsť samičky. Po párení sa samice pokúšajú založiť nové hniezda.

Hniezdenie:

Hniezdne chodby si vyhrabáva v mŕtvom dreve, t. j. hubami napadnutých, krehkých kmeňoch a konároch, starých stĺpoch, krehkých trámoch atď. Potrebuje väčšie priemery – paralelne s hlavným priechodom je vykopaných niekoľko vedľajších priechodov alebo chovných rúr, ktoré často ležia na rovnakej úrovni. Plodné bunky, najvzdialenejšie od hlavného priechodu vytvorí ako prvé, steny medzi plodovými bunkami vytvorí z hoblín a slín ohryzených z bunkových stien. Mimochodom, pôrodné hniezda sa využívajú aj ako zimovisko, inak včely dreváre zimujú v mŕtvom dreve, dokonca aj v sprašových múroch a starých múroch.

Ako prilákať dreváre na záhradu:

Neodstraňujte staré pne., môžete ich položiť vertikálne. Lákajú ich hlavne pne listnatýh stromov, zdá sa že obľubujú jabloň. Inak pne vŕb topoľa, jelše. Peň by mal mať aspoň 15 cm. Do takéhoto dreva sa odporúča navŕtať otvory o priemere 12mm a hĺbky len 4 centimetre. Zvyšok si drevár upraví sám. Vzdialenosť minimálne 50cm od seba .

Dreváre všeobecne.

Drevár fialový – Xylocopa violacea

Drevár fialový lat. Xylocopa violacea
Pomerne bežná včela na juhu Slovenska. Objavuje sa stále častejšie aj na severe. Laici si ju často kvôli veľkosti mýlia s čmeliakom.

Drevár fialový
(c) boromir , Drevár fialový

Popis:

Vlastnosti: cca 20-30 mm; Telo a vlasy čierne a krídla v trblietavej metalickej modro-čiernej farbe. Samica: Spodná strana tykadiel väčšinou čiastočne žltá; 2 rady zubov na vonkajšej strane zadných nôh. V teréne veľmi ťažko odlíšitelné od X. valga . Chrbát(štít-scutum) je s čiernymi a sivými vlasmi.. Tykadlá ohnuté na konci, 5. segment tykadiel dlhý ako 4. – 6. segment spolu. Zadná končatina na vonkajšej strane s 1 malým zubom.

Samice sa v teréne ťažko odlíšia od podobne veľkej, predtým veľmi vzácnej Xylocopa valga, a ak nie je priame porovnanie je možná aj zámena s predtým zriedkavou a len do 16 mm dlhou Xylocopa iris. Violaceu napokon spoznáte podľa mierne ohnutých koncov tykadiel so žltkastým až oranžovým pásikom.

Biotop:

Drevár fialový obýva teplé oblasti a suchú krajinu, sady, parky a záhrady v obytných oblastiach za predpokladu, že je k dispozícii dostatok mŕtveho dreva.

Potrava:

Drevár fialový nie je špecializovaný ale predsa len uprednostňuje čeľade rastlín bôbovité (Fabaceae) hluchavkovité (Lamiaceae), astrovité(Asteraceae) a borákovité (Boraginaceae).

Doba letu:

Drevár fialový má jednu generácia ročne (univoltine). Lietajú od marca – koniec októbra. V lete generácia po prezimovaní do júla/augusta a nová generácia od konca leta. Prezimujú teda ako dospelé jedince.  Najprv vyliezajú samce, ktoré lietajú po okolí a snažia sa nájsť samičky. Po párení sa samice pokúšajú založiť nové hniezda.

Hniezdenie:

Drevár fialový vyhľadáva podobné stanovištia, v akých sa sám vvinul. Najčastejšie sú to veľké otvory v stromoch, ktoré vznikli pričinením väčších druhov chrobákov.

Niekedy podobné otvory nájdu dreváre aj v ľudských stavbách a dreváre zahniezdia aj v drevených trámoch strechy. Pomocou silných hryzadiel si tieto otvory zväčšia a vyčistia od prebytočného materiálu. Okrem hlavnej dutiny môžu tvoriť aj niekoľko bočných chodieb. Bočné steny dutiny následne potrú sekrétom, ktorý zamedzuje vsakovaniu vlhkosti. Keď je hniezdo pripravené, samica ide hľadať potravu v podobe peľu. Keď sa samica vráti domov s peľom, plazí sa dolu na koniec bunky a obráti sa hore nohami, takže je opäť tvárou k vchodu. Samička ukladá peľ viackrát.
Keď sa pridá aspoň polovica peľu, zmieša sa nektárom a spracuje ho na pastu. Povrch pasty je posiaty drobnými krátermi a jej farba sa mení podľa nektáru a druhu rastlín. Obrovské vajíčka dlhé asi 9 – 12 mm kladú na plochý alebo mierne konkávny povrch peľovej pasty. V priemere len 7 vajec na hniezdo. Medzi plodovými bunkami samica obhrýza drevnú štiepku alebo dreň z vnútorných stien a tento materiál mieša so slinami, prípadne aj s nektárom.

Drevár fialový
(c) Susanne Vogel Drevár fialový

Bunky má dlhé 14 až 20 mm, pričom prvá stena je najkratšia a posledná je najdlhšia. Najprv samica vytvorí prstencový okraj s hrúbkou 4–5 mm a potom v strede špirálovitý povrch s hrúbkou len 2 mm. Na vnútornej strane je medzistena hrubá a plochá, ale na vonkajšej strane je hladká a konkávna, pretože ju včela vyhladzuje hlavou a vonkajšími stranami prednej končatiny kosti a tiež zadnými nohami. Larva sa po vyliahnutí živí nazhromaždenými zásobami potravy. Jej vývin trvá približne dva mesiace. Následne sa zakuklí. V kukle prebieha premena na imágo Dospelé samice žijú týždne až mesiace a zvyčajne sa dočkajú vyliahnutia svojich potomkov. Na jeseň sa nové dospelé jedince poslednej generácie schovávajú na zimný spánok a cyklus sa opakuje.

Dreváre všeobecne.

Čmeliak piesočný – Bombus veteranus.

Čmeliak piesočný – ďaľší zo vzácnych druhov, vysktuje sa na piesočných vresoviskách. U nás boli nálezy na Orave- Zuberec, Habovka, Oravská Lesná.

Názov: Bombus veteranus

Synonymá: Bombus equestris, Megabombus veteranus, Thoracobombus veteranus

Čmeliak piesočný - Bombus veteranus
(c) Konstantin Romanov, Čmeliak piesočný
Popis:

Dĺžka: Kráľovná 16-19 mm, Robotnice 10-16 mm, Trúdy 12-15 mm
Rozpätie krídel: Kráľovná 30-33 mm, Robotnice 21-28 mm, Trúdy 23-27 mm
Sosák:Kráľovná 9-11 mm, Robotnice 6-8 mm, Trúdy 7-9 mm
čmeliak piesočný má dlhú hlavu

Farba je podobná čmeliakovi lesnému (B. sylvarum). Bielosivá až tmavosivá základná farba so širokou sivohnedou srsťou na hrudníku pri hlave a
podobnú srsť má na hrudníku v blízkosti brucha. Na tmavom bruchu má biele vodorovné pruhy.
Na rozdiel od B. sylvarum sú tergity 4 až 6 na okraji sivobiele, takže čierne brucho presvitá v pruhoch.

Biotop:

Rozšírenie: Celá európa okrem okolia Stredozemného mora, Írska a Veľkej Británia. Na Slovensku hlavne na severe.
Biotopy: Hlavne otvorené plochy, násypy, okraje ciest, parky, záhrady, tiež okraje lesov.

Hniezdenie:

Čmeliak piesočný stavia hniezda nad zemou pod machovými vankúšmi a trsmi trávy, ojedinele aj v hniezdach myší. Kolónia máva do 120členov. Larvy si odoberajú potravu zo zásob samostatne.

Potrava:

Druh je polektický, navštevuje mnoho čeladí rastlín.

Doba letu:

Čmeliak piesočný má jednu generáciu za rok (univoltine). Kráľovná lieta od polovice apríla do polovice júna, potom robotnice od začiatku mája do konca augustaseptembra a mladé kráľovné a trúdy od konca júla do začiatku septembra

Čmeliaky – všeobecne.

Čmeliak pruhovaný – Bombus subterraneus

Čmeliak pruhovaný je vzácny a zákonom chránený druh. Hniezdi hlbšie pod zemou, nakoniec Subterraneus – preklad znamená doslova podzemný

Názov: Bombus subterraneus
Východný poddruh: Bombus subterraneus latreillelus
Synonymá: Megabombus subterraneus, Bombus latreillelus.

Čmeliak pruhovaný
(c) fear-fantasy , čmeliak pruhovaný
Popis:

Dĺžka: Kráľovná 18-20 mm, Robotnice 13-15 mm, Trúdy 13-15 mm
Rozpätie krídel: Kráľovná 39-41 mm, Robotnice: 28-30 mm, Trúdy 29-31 mm
Sosák: Kráľovná 8-10 mm, Robotnice 6-8 mm, Trúdy: 5-7 mm
Čmeliak pruhovaný má krátku hlavu

Farba: tri krížové pásy a belavý koniec.
Má široký červenohnedý krížový pás na hrudníku pri hlave aj s rovnako zafarbeným pásom na hrudníku pri bruchu.
Medzi 1. a 2. čiernym tergitom má červenohnedá srsť;
Tergity 3 až 6 majú belavú srsť s tmavými priečnymi prstencami.
Trúd má 1. priečny pás širší, 2. pás užší, 1. tergit hnedožltý, 2. a 3. tergit čierny, 4.–6. tergit má bielo osrstený.

Biotop:

Čmeliak pruhovaný žije v celej strednej Európe. U nás je to poddruh Bombus subterranus latreillelus, ktorého kráľovné majú vŕazne žltšie farby ako nominovaná forma.
Vyhľadáva prevažne otvorený terén, živé ploty a štruktúrovanú lúčnu krajinu.

Hniezdenie:

Hniezdi pod zemou, v hniezdach malých cicavcov a norách krtkov a to až do hĺbky 2 m. Larvy nekŕmi, ale tieto si samotné odoberajú potravu z pripravených zásob. Kolónia máva okolo 100 členov.

Potrava:

Lieta hlavne v období kvitnutia hluchaviek.

Bombus subterraneus
(c) sandjar, Bombus subterraneus
Doba letu:

Tento druh má jednu generáciu za rok (univoltine). Prezimované kráľovné lietajú od polovice mája do polovice júna, nasledované robotnicami od začiatku júna do septembra. Mladé kráľovné a trúdy od polovice augusta až do konca septembra.

Čmeliaky – všeobecne.

Čmeliak sorojský – Bombus soroeensis

Čmeliak sorojský je relatívne mal´druh, ktorýsa však vyskytuje takmer v celej európe.

Názov: Bombus soroeensis
stredoeurópsky poddruh: Bombus soroeensis proteus
Synonymá: Pyrobombus soroeensis alebo Pyrobombus soroeensis proteus.

Čmeliak sorojský - Bombus soroensis
(c) lastovka , čmeliak sorojský
Popis:

Dĺžka: Kráľovná 15-17 mm, Robotnice 10-14 mm, Trúdy 12-14 mm
Rozpätie krídel: Kráľovná 28-33 mm, Robotnice 23 mm, Trúdy 25-28 mm
Sosák: Kráľovná 13-14 mm, Ribotnice 10-13 mm, Trúd 9-11 mm
Hlavu má krátku.
Farbenie: čierna s červenkastým koncom brucha ako čmeliak skalný
Niekedy má na hrudníku, v blízkosti hlavy, úzky krížový pás;
Srsť na hrudi má kratšia ako čmeliak skalný, ​​ale má rôznu dĺžku.
Červený koniec brucha začína o niečo neskôr ako u čmeliaka skalného, ​​a to až 2. polovicou 4. tergitu.
Na 6. tergite chýba čmeliakovi lysé okrúhle miesto.
Farebné varianty: v strednej Európe je úplne čierny melanický variant a jeden s čierno-bielo-červeným bruchom. Naviac v Pyrenejach a na Britských ostrovoch čierno-bielo-žltý variant.

Biotop:

V celej strednej Európe ako Bombus soroeensis proteus.
Biotopy: okraje lesov, (horské) lúky a extenzívne využívané pasienky či vresoviská

Hniezdenie:

Stavia podzemné hniezda v norách myší a krtkov. Kolónia máva do 150 členov.

Potrava:

Druh je polyektický, ale robotnice často navštevujú zvončeky, trúdy zasa bodliaky.

Doba letu:

Čmeliak sorojský má jednu generáciu ročne (univoltine). Prezimované kráľovné lietajú od konca apríla do konca mája, potom nasledujú robotnice od polovica mája do konca septembra a mladé kráľovné a trúdy od polovice augusta do konca septembra

Čmeliaky – všeobecne.

Čmeliak tajgový – Bombus semenoviellus

Čmeliak tajgový – názov jasne napovedá, pochádza z východných oblastí eurázie. Sústavne expanduje aj smerom na západ kontinentu, je prítomný aj na Slovensku. Ide o prirodzené rozširovanie druhu aj na Slovensku bol zaznamenaný v lesoch v okolí Dunajca.

Názov: Bombus semenoviellus
s podrodom: Bombus (Cullumanobombus) semenoviellus
Synonymá: Pyrobombus semenoviellus

Čmeliak tajgový
© vyatka, čmeliak tajgový
Popis:

Dĺžka: kráľovná 17-22 mm, Robotnice 11-16 mm, Trúdy 13-15 mm
Rozpätie krídel: kráľovná 35-40 mm, robotnice 28-32 mm, trúdy 28-32 mm
Sosák dĺžka: kráľovná 19-21 mm, robotnice 14-16 mm, trúdy cca 15 mm
Čmeliak tajgový má dlhú hlavu


Farebne je podobný Bombus jonellus a tiež o niečo väčšiemu B. hortorum.
Čmeliak tajgový má 2 priečne pásy na hlave a zadnej strane hrudníka (ako väčší čmeliak záhradný), prvý tergit má v strede tmavú srsť, ale z oboch strán je huňatý biely. Až posledné dva tergity (4–6) má chlpaté biele. Na tvári má svetlé chlpy hlavu má skôr okrúhlu, na rozdiel od Bombus hortorum.

Biotop:

Bombus semenoviellus pôvodne obýval riedke boreálne ihličnaté lesy južnej tajgy, ale tiež lesostep, extenzívne využívané trávne porasty, polosuché trávnaté porasty, ruderálne plochy, vlhké lúky. V strednej Európe využiva lesné čistinky, lesné cesty a okraje lesov, ale aj rozmanitú a na kvety bohatú kultúrna krajina ako lúky, ruderálne oblasti, záhrady a parky v blízkosti ľudských sídiel s teplým, suchým letným charakterom.

Hniezdenie:

Hniezda zakladá pod zemou, využíva hniezda myší, pričom kolónia máva do 80 členov

Potrava:

Druh oprednostňuje astrovité rastliny.

Doba letu:

Čmeliak tajgový má jedna generáciu za rok. Prezimované kráľovné lietajú od konca marca do konca apríla nasledujú robotnice od polovica apríla do začiatku septembra a mladé kráľovné a trúdy od konca júla do polovice septembra.

Čmeliaky – všeobecne.

Čmeliak humnový- Bombus ruderatus

Čmeliak humnový je podobný čmeliakovi záhradnému.

Názov: Bombus ruderatus

stredoeurópsky poddruh: Bombus ruderatus eurynotus
Synonymá: Megabombus ruderatus alebo Megabombus ruderatus eurynotus

Čmeliak humnový - Bombus ruderatus
© marystg, čmeliak humnový, Bombus ruderatus
Popis:

Dĺžka: Kráľovná 21-24 mm, Robotnice 11-18 mm, Trúdy 15-17 mm
Rozpätie krídel: Kráľovná 40-43 mm, Robotnice 21-35 mm, Trúdy 30-33 mm
Sosák dlhý: Kráľovná 12-13 mm, Robotnice 8-10 mm, Trúdy 8-10 mm
Hlava má veľmi dlhú

Farbu má podobnú ako čmeliak záhradný.
Čmeliak má široký hnedastý žltkastý krížový pás na hrudi v blízkosti hlavy, ktorý je ale niekedy slabý alebo úplne chýba a ďalší krížový pás je na zadnom hrudníku ku ktorému sa pripája tretí pás na 1. tergite brucha. Tergity 5 a 6 majú bielu srsť.

Biotop a hniezdenie:

Čmeliak humnový žije v celej strednej európe – ako poddruh B. ruderatus eurynotus
Biotopy: Otvorené krajiny, najmä lúky a pasienky, násypy a priekopy.
Hniezdenie: Hlavne pod zemou v hniezdach myší, je ho možné chovať aj v čmelínoch. Kolónia máva do 100 členov.

Potrava:

Druh je polektický navštevuje mnoho čeladí rastlín.

Doba letu:

Čmeliak humnový má jedna generáciu za rok (univoltine). Prezimované kráľovné lietajú od polovice mája do začiatku júla, nasledujú robotnice od začiatku júna do konca septembra. Mladé kráľovné a trúd lietajú od polovice augusta do polovica októbra.

Čmeliaky – všeobecne.

https://studio.youtube.com/channel/UCgIFXs-jKjR82nH2HYnzsSA

Čmeliak úhorový- Bombus ruderarius

Čmeliak úhorový je vzácny kvôli intenzívnemu poľnohospodárstvu. Je to pomerne malý čmeliak.

Čmeliak úhorový
© c_rickert, Čmeliak úhorový
Popis:

Dĺžka: Kráľovná 16-18 mm, Robotnice 9-16 mm,Trúdy 12-14 mm
Rozpätie krídel: Kráľovná 29-32 mm, Robotnice 20-28 mm, Trúdy: 24-26 mm
Sosák dĺžka: Kráľovná 13-14 mm, Robotnice 11-13 mm, Trúdy 9-11 mm
Hlava má krátku
Čmeliak úhorový má prevažne čiernu farbu, ale koniec brucha od 4. do 6. tergitu je červenožltý. Druh sa podobá čmeliakovi skalnému v zmenšenej podobe.
Farebné varianty môžu mať aj úzky biely krížový pás na hrudníku v blízkosti hlavy, ktorý siaha až k základni krídel. Corbiculu (peľový košík) na zadných nohách, majú samice, kráľovné aj robotnice pokrytá žltočervenou srsťou, v starobe sú viac červenkasté.

Biotop:

Rozšírenie: takmer celá Európa bez ďalekého severu, v južnej Európe vo vyšších nadmorských výškach.
Biotopy: Otvorené a parkové krajiny, aj v riedko zastavané oblasti v mestách.


Hniezdenie:

Bombus ruderarius hniezdi nad zemou: v priehlbinách v zemi, pod trsmi trávy a machu. Využíva aj staré myšie hniezda. Kolónia máva do 100 členov.

Potrava:

Uprednostňuje žihľavu, bôbovité ako ďatelina, vika, vtáči zob

Doba letu:

čmeliak úhorový má jednu generáciu ročne (univoltine).

Prezimované kráľovné lietrajú od polovice apríla do konca mája, nasledujú ich robotnice od začiatku mája do konca augusta. Mladé kráľovné a trúdy lietajú od konca júla do začiatku septembra

Čmeliaky – všeobecne.

Čmeliak pyrenejský – Bombus pyrenaeus

Čmeliak pyrenejský je ďalším z horských druhov čmeliakov. Tentokrát ale ide o doslova vysokohorský druh. Na Slovensku je prítomný v Nízkych aj Vysokých Tatrách a to v najvyšších polohách 1900 metrov nad morom a viac.

Čmeliak pyrenejský - Bombus pyrenaeus
(c) NiC Čmeliak pyrenejský
Popis:

Dĺžka: Kráľovná do 20 mm, robotnice 12 mm, trúdy 12 mm
Rozpätie krídel:Kráľovná 26-30 mm, Robotnice 18-22 mm, Trúdy 18-22 mm
Bombus pyrenaeus má krátku hlavu.
Farba: Má široký sivožltý krížový pás na golieri (hrudník blízko hlavy);
sivožltý krížový pás na „štíte“ (sculellum: zadný hrudník);
tretí sivožltý priečny pás medzi 1. a 2. tergitom;
oranžovočerveno osrstené pásmo zo zadného okraja 3. až 6. tergitu;
sivožltá srsť pokračuje na spodnej strane hrudníka a nôh.

Biotop a hniezdenie:

Rozšírenie: Pyreneje, Alpy, Tatry, Balkán, 1900–2700 m
Biotopy: vysoké hory. Čmeliaky dokážu vytvárať značné množstvo metabolického tepla – prácou svalov trupu počas trasenia alebo letu, spaľovaním cukrov. Udržujú si stálu telesnú teplotu, často 30°C nad teplotou okolia. Bez generovania vysokej telesnej teploty, vzhľadom na ich hmotnosť a ich pomeru k ploche krídel, by nemohli lietať.  Táto výnimočnosť čmeliakov im umožňuje prežiť aj v drsnom prostredí vsokých hôr.
Rozmnožovanie: Podzemné v hniezdach cicavcov a nadzemné v hniezdach vtákov, tiež kopy sena, trsy trávy a pod.

Potrava:

Druh je polyektický, peľ zbiera vo svojom prostredí z viacero čeľadí rastlín.

Doba letu:

Čmeliak prenejský má jednu generáciu za rok. Prezimované kráľovné lietajú v máji, následne robotnice od júna do sptembra. Mladé kráľovné a trúdy od začiatku augusta do konca septembra

Čmeliaky – všeobecne.