Budleja je obľúbený ker v našich záhradách. Má viacero farebných variacií od fialovej, ružovej cez bordovú, má aj biele kvety a niektoré odrody žlté. A keď sa ešte nazve „motýli ker“, no nechcite ju.
Veľakrát sa ale žiadne motýle nedostavia. Alebo prvú, druhú sezónu áno a potom len zopár. Poviete si prostredie okolo Vás sa mení , hmyz vymiera a pritom ste k tomu prispeli aj vy…
Ale najprv pár slov o budleji samotnej.
Pôvod:
Celý rod budleja pochádza zo strednej Číny. Počas svojho šírenia vyvinul do viac ako 140 druhov.
Aj Budleja davidii, najčastejšie pestovaný druh v našom regióne, pochádza z Číny. Ide teda o nepôvodný druh našej prírode.
Popis:
Budleja je opadavý ker, ktorý môže dorásť až do výšky 4,5 metra. Jeho protiľahlo rastúce listy, dlhé 12,5 až 25 cm, majú zubaté okraje. Motýlí ker kvitne od polovice leta do začiatku jesene. Kvety tvoria ovisnuté alebo vzpriamené klasy na konci konárov. Druh divokého pôvodu má biele kvety s oranžovými alebo žltými stredmi. Odrody vyšľachtené do záhrady majú kvety zvyčajne fialové, ale môžu mať ružovú, modrú, purpurovú, bielu alebo žltú farbu.
Stephen James McWilliam, https://www.inaturalist.org/observations/124932198
Množenie:
Motýlí ker je mimoriadne úspešný v rozmnožovaní. Preto má konkurenčnú výhodu oproti pôvodným kvitnúcim kríkom. Vyniká v produkcii a šírení semien. Na jednom kvetnom klase sa nachádza viac ako 40 000 semien. Ker dospieva pomerne rýchlo a často v prvom roku rastu vytvára extrémne ľahké, okrídlené semená, ktoré sa šíria na veľké vzdialenosti vodou alebo vetrom. Miera klíčenia je približne 80 percent alebo viac. Tieto semená môžu v pôde zostať klíčivé tri až päť rokov a aj akékoľvek odrezané stonky môžu opäť vyklíčiť. Divoké formy, respektíve „nie-hybridy“ sú pritom oveľa agresívnejšie.
Negatívne vlastnosti:
Budleja, hlavne s fialovými a bordovými kvetmi, priťahuje opeľovače. Prospieva im ale iba v jednej fáze ich životného cyklu. Určite priťahuje motýle, hlavne babôčky, čo jej dalo obchodné meno, pretože poskytuje hojný nektár. Motýle však potrebujú hostiteľské rastliny, na ktoré môžu klásť vajíčka a ktorými sa živia ich húsenice. Motýlie samičky majú pritom sklon klásť vajíčka blízko zdroja nektáru. Lenže budleja húsenice nenakŕmi. Tieto uhynú hladom. A populácia motýľov sa nakoniec namiesto rastu – znižuje.
Keby bol motýlí ker len pekným záhradným kerom, nebol by to taký problém. Veď prídu ďalšie motýle. Jeho vysoký reprodukčný úspech a šírenie však znamená, že motýlí ker postupne nahrádza pôvodné kríky mimo záhrady, v prírodných oblastiach. Usadzuje sa na slnečných, dobre odvodnených miestach vrátane polí, okrajov ciest, lesov a brehov riek, kde rástli pôvodné kríky. Práve tieto zaniknuté pôvodné kríky sú základným zdrojom potravy pre húsenice. Bez húseníc neexistujú ani dospelé motýle.
Naviac semenáče budlejí sú schopné vyrásť aj v omietke. Semenáče sa vlastnosťami skôr blížia pôvodnému druhu. Návrat k prírodnej forme. Neovplývajú toľkou farbou, ale sú ešte omnoho životaschopnejšie. V niektorých štátoch Európy je budleja už považovaná za invazívny druh!
(c) rsutcliffe, https://www.inaturalist.org/observations/211546260
Pestovanie:
Ak už budleju na záhrade máte, a chcete ju mať aj naďalej, starostlivosť nie je po zakorenení náročná. Sadí sa mierne nad povrch, teda nie – ako sme zvyknutí pri stromoch do miernej priehlbinky, ale naopak krčok kríka by mal rásť nad povrchom . A len prikryť okolie mulčom. Po zakorenení budleji totiž skôr vyhovuje sucho. Odkvitnuté kvety vzdy strihajte- zabránite tvorbe semien, ale vyvoláte i opakované kvitnutie. Nevyhadzujte odrezky ani kvety do prírodných plôch ani na kompost. Prežijú a vyrastú – kde nechcete.
Ak sa ju rozhodnete zlikvidovať, sadenice sa dajú odstrániť ručne. Dospelé exempláre vytrhajte a vykopte. Korene sa musia odstrániť, inak znovu vyrastú. Miesto odstránebia odstránenia vysadte pôvodnou pôdopokryvnou rastlinou,(tráva, daťelina) aby sa zabránilo budúcemu klíčeniu sadeníc. Všetok rastlinný materiál musíte úplne zlikvidovať spálením alebo vyhodením do odpadu.
Neinvazívne varianty
Na záhradných trhoch sa objavili údajne neinvázne rastliny motýlieho kríka. Tieto rastliny vyšľachtili tak, aby nevytvárali toľko semien. Je pravdepodobné , že máte práve niektorú z týchto foriem. Ak jednoducho musíte motýli ker mať, tieto odrody môžu byť pestovateľskou možnosťou. Majte ale na pamäti, že neposkytujú motýľom výhody množstva nektáru. čiže práve motýľov bude i tak pomenej. A to je vlastne proti pôvodnému zámeru majiteľov záhrad. A asi najčastejší dôvod , prečo motýle na budleji nemáte. Krásny prestretý stôl pre motýle ostal, ale je bez jedla. Naviac história je plná rastlín propagovaných ako neinvázne, ktoré sa ukázali byť pravým opakom. či vyprodukuje 50000 semien, alebo len 500 – je to stále veľa. A semenáče sa budú opäť už správať agresívnejšie.
Ekologicky uvedomelí záhradníci by urobili lepšie, keby sa naozaj rozhodli pre pôvodné európske druhy kríkov.