Značka: pieskorypka

Andrena tibialis nemá vľké nároky na prostredie a je to obyvateľ aj mestských biotopov.

Popis:

Pomerne veľký druh. Samica meria 13-15mm. Tvár je s čiernymi vlasmi hore. Tretí segment tykadla je dlhší ako 4. a 5. spolu. Hrudník (mezosoma) má žltohnedo chlpatý, horná, šikmá časť propodea hrubo zvrásnená. Tergity na brušku má hladké a husto bodkované s jasne definovanými koncovými okrajmi a dlhými, ale riedkymi svetlými pásikmi vlasov, koncové strapce má čierne. Zadné holene a tarsi má oranžové, košíčky – scopae žlté.

Samec je menší 12–14 mm,farebne ako samica, ale 3. segment tykadla o niečo kratší ako 4. alebo 5. Tarsi zadných končatín má často oranžové.

Biotop:

Využíva okraje lesov, protipovodňové hrádze, ruderálne oblasti, tiež parky a záhrady.

Hniezdenie:

Hniezdi na násypoch, okrajoch lesov a cestičiek a v parkových trávnikoch v piesočnatej a tiež hlinitej pôde. Hniezda kope aj na plochých, silne zarastených, južne orientovaných miestach Bol nájdený aj pod previsnutými listami záhradných rastlín. Piesok z hniezdneho tunela sa niekedy hromadí okolo vchodu do hniezda ako sopka. Samice stavajú hniezda každá samostatne.

Potrava:

Andrena tibialis nie je špecializovaný druh (polylektické), takže Navštevuje 5 čeľadí rastlín: čeľaď javorovité (Aceraceae), čeľaď astrovité(Asteraceae), čeľaď kapustovité (Brassicaceae), čeľaď ružovité (Rosaceae), vŕby. (Salicaceae).

Doba letu:

Údaje nie sú jednotné v rámci európy, u nás – aj v českej republike lieta vo dvoch generáciach. Lieta od začiatku marca do konca júla.

Pieskorypky všeobecne

Andrena scotica (synonymum carantonica) sa vzhľadovo podobá včele medonosnej. Samice hniezdia spoločne aj v počtoch niekoľko stovák kusov.

Popis:

Farba je celkovo tmavo hnedá s čiernobielou kefou na zber na zadných nohách. Samica meria 12-14 mm. Tvár má hore čiernu, 3. segment tykadla je takmer taký dlhý ako 4. a 5. spolu. Hrudník má tmavo osrstený. Košíčky na nohách má nápadne čierno-biele. Tergity má jamkovité a voľné,ale na koncových okrajoch sú husto chlpaté, na 5. tergite čierne, inak svetlohnedé.

Samec meria 11-13 mm je podobný samici. Má nápadne dlhé čeľuste aj široké spánky. Tergitové koncové okraje má červenkasté, 3.–5. tergit je čierny a chlpatý.

Biotop:

Andrena scotica obľubuje suché lúky, hrádze, duny, okraje lesov, živé ploty, pieskoviská a štrkoviská, záhrady, parky aj mestké sídliská.

Hniezdenie:

Hniezdi vo vlastnoručne vykopaných zemných hniezdach v riedko zarastených oblastiach v rôznych pôdach aj v múroch z prírodného kameňa. Niekoľko samíc, niekedy stovky, používa spoločný vchod do hniezda. V hniezde každá samica zodpovedá za budovanie vlastných plodových buniek a ich zásobovanie. Spoločný vchod do hniezda sa delí na niekoľko hlavných a vedľajších chodieb, kde sa nachádzajú mláďatá. Plodové bunky pritom umiestňujú v hĺbke 6-30 cm. Plodová bunka je valcovitá a zaoblená, meria 15 x 8 mm a je uzavretá hlinenou zátkou. Potravnú zásobu v nej tvorí peľová guľôčka, okolo ktorej leží larva pri kŕmení. Hniezdne tunely nevypĺňa zeminou, necháva ich otvorené, čo súvisí s reprodukčným správaním Spoločné hniezda druh využíva niekoľko rokov po sebe.

Okolo konca augusta a začiatku septembra sa imága vynárajú z kože kukly, potom zostávajú v plodovej bunke, aby prezimovali. Na jar tak môžu vo veľkom počte opustiť spoločné hniezdo. Laici sú často presvedčení, že vidia rojenie včely medonosnej. K páreniu a oplodneniu dochádza pred aj po opustení hniezda. výskum ukázal, že viac ako 70 % už bolo oplodnených pred opustením hniezda. Párenie teda prebieha už v hniezdnych tuneloch. Samce sa zdržujú dlhší čas v spoločnom hniezde alebo v okolí spoločného hlavného vchodu, čím sa zvyšuje šanca na párenie. Párenie mimo hniezdnej dutiny sa pozoruje zriedkavo, ale môže sa uskutočniť v blízkosti letových dráh, ktoré samce značkujú, aby prilákali samice. Dráhy letu sú zvyčajne 1-3 m nad zemou; samec na tento účel využíva živé ploty, kríky alebo malé stromy . Pachové vlajky sa pravdepodobne ukladajú po celej dráhe.

Potrava:

Andrena scotica nie je špecializovaná a navštevuje až 10 čeľadí rastlín: čeľaď javorovitých (Aceraceae), mrkvovité rastliny. (Apiaceae), cezmína (Aquifoliaceae), astrovité rastliny (Asteraceae), kapustovité rastliny (Brassicaceae), drieňovité rastliny. (Cornaceae), buky. (Fagaceae), rastlina iskerníky (Ranunculaceae), preferuje čelaď ružovité – tu patrí aj väčšina ovocných stromov(Rosaceae), vŕby (Salicaceae).

Doba letu:

Andrena scotica má jednu generácia za rok. Lieta od apríla do júna.

Pieskorypky všeobecne

Andrena rosae je vzácny druh, ktorý má dve generácie. Neprehliadnuteľným je čiastočne červené bruško.

Popis:

Samica je dlhá 12-13mm. Má čiernu farbu s červeným 2. tergitom. Hlava je čierna, po stranách s dlhými svetlohnedými chlpkami. Clypeus je klenutý, hore jamkovaný, dole lesklý so širokým labrálnym príveskom. Hrudník (mesonotum) má lesklý a čierny s jemnými, hlbokými jamkami, len po stranách propodea – pri bruchu je chlpatý. Brucho takmer holé, okraje 1. tergitu a 2. tergitu má červenkasté, 2. tergit niekedy aj s veľkými červenými škvrnami. Samec je o niečo menší, má 10-12 mm.

Biotop:

Trávniky a lúky, protipovodňové hrádze, hranice polí a živé ploty, násypy a ruderálne plochy.

Hniezdenie:

Hniezda buduje samica sama v hlinitých pôdach, pričom vchod do hniezda je medzi hustým trávnatým porastom často sotva viditeľný.Samice lietajú späť do hniezda vo výške asi jeden meter. Samce hliadkujú v malých skupinách nad vegetáciou.

Potrava:

Andrena rosae sa špecializuje na mrkvovité rastliny (Apiaceae) (oligolektické); Druhy napr. Napr.: žerucha, mrkva, boľševník, petržlen, paštrnák, atd. Nektár pijú na jar aj z trnky, pel zbiera jarná generácia aj z vŕb.

Doba letu:

Podľa všetkého má tento druh dve generácie. 1. generácia lieta od konca marca, prelína sa s druhou generáciou a tá lieta až do augusta.

Pieskorypky všeobecne