Drevár je nápadne veľká čierna včela, ktorá svojím tvarom a veľkosťou veľmi pripomína čmeliaky. Laici mnohokrát hľadajú pojem: Veľký čierny čmeliak. Od čmeliakov ich ale ľahko odlíšime pre ich menej hustú srsť a ich tmavé modro-čierne krídla. Typickú majú aj veľmi pretiahnutú hrotitú radiálnu bunku krídla, ktorá je najbližšie ku koncu krídla na prednom okraji predných krídel. Na rozdiel od väčšiny našich včiel samotárok, dreváre sa liahnu v lete a prezimujú dospelé vo vhodnom úkryte. Potom sa po zimnej prestávke pária. Spôsob hniezdenia napovedá už ich názov. Hniezda si samé vyhrýzajú v mŕtvom dreve.
Xylocopa je teplomilný rod, ktorý je prevažne rozšírený v trópoch a subtrópoch vrátane Nového sveta. Dreváre sa v dôsledku globálneho otepľovania len nedávno rozšírili z oblasti Stredozemného mora na sever. Ako prvé sa objavovali už niekoľko desaťročí drevár fialový a drevár potulný. Dnes na juhozápadnej časti náśho územia sa občas objavuje aj drevár malý.
Dreváre, sa so svojimi silnými sosákmi dokážu pretlačiť cez úzke kvetinové trubice, aby sa dostali k nektáru („nektárová lúpež“). Samice nosia peľ nielen vo svojich kefách na zadnej holeni a päte, ale aj pomocou špeciálneho hrebeňa na trupe.
Drevár – hniezdenie:
Okrem ich veľkolepého vzhľadu je nezvyčajné aj rozmnožovanie včiel drevárov v strednej Európe. Niekedy podobné otvory nájdu dreváre aj v ľudských stavbách a dreváre zahniezdia aj v drevených trámoch strechy. Obhrýzajú chodbičku v tenkých stojacich alebo ležiacich konároch a stĺpoch a v hrubšom mŕtvom dreve vyrývajú aj niekoľko paralelných chodieb z hlavnej chodby. Uzatvára len vlastné hniezdne chodby, hlavný priechod alebo hniezdny vchod necháva otvorený. Plodové bunky oddeľuje prepážkami vyrobenými z drevených alebo dreňových častíc a slín a potom vystlané vodotesnou látkou.
Vývoj od vajíčka po vyliahnutie včely (Imago) trvá len jeden a pol až dva mesiace. Po vývoji ostávajú dlhší čas v hniezde. Produkujú iba jednu generáciu za rok. Dospelé samice žijú týždne až mesiace po nakladení vajíčok a zvyčajne sa dočkajú aj vyliahnutia svojich potomkov.
Drevár fialový
Drevár potulný
Drevár malý
Je dôvod na strach?
A ako je to s ich nebezpečnosťou? Hoci ich vzhľad evokuje agresivitu a budí obavy z veľkého a bolestivého žihadla, realita je celkom iná. Dreváre nie sú agresívne, naopak sú skôr plaché, a zaútočia iba, ak ich človek vyložene vydráždi. Ale rozháňať sa po drevároch plácačkou by nebolo vôbec múdre – tieto včielky sú totiž užitočné opeľovačky. Veľmi rady si pochutnávajú na nektáre z hluchavkovitých a bobovitých rastlín, milujú kvety trnky, agátu a tiež vistárie. Nepohrdnú ani rozkvitnutými bodliakmi. A všetkým týmto rastlinám svojim apetítom tiež pomáhajú s opeľovaním. Okrem iného tieto naozaj aj vzhľadovo výnimočné včely oživia akúkoľvek záhradu.
Nadšenci prírody úspešne odskúšali aj umelé hniezdne pomôcky. Tentokrát ale použili drevené hniezda, s odstupom vchodov až 50 cm od seba. Samotné pne s hrúbkou od 20 cm uložili vertikálne. Dreváre vyhľadávali mäkké drevo. Otvory s priemeron cca 12mm predvŕtali len do 4 cm. Ostatok si už včely upravili samostatne.
Ako prilákať dreváre na záhradu:
Neodstraňujte staré pne., môžete ich položiť vertikálne. Lákajú ich hlavne pne listnatýh stromov, zdá sa že obľubujú jabloň. Inak pne vŕb topoľa, jelše. Peň by mal mať aspoň 15 cm. Do takéhoto dreva sa odporúča navŕtať otvory o priemere 12mm a hĺbky len 4 centimetre. Zvyšok si drevár upraví sám. Vzdialenosť minimálne 50cm od seba .
Zoznam u nás zaznamenaných druhov: