Lišaj smrtihlav – nezameniteľný druh.
Lišaj smrtihlav – Archerontia atropos patrí medzi migrujúce motýľe. Prvá generácia prilieta v máji až júni, druhá od augusta do októbra.
© Philippe Geniez, https://www.inaturalist.org/observations/148263907
Popis:
Tento motýľ má predné krídla tmavošedé s čiernymi zúbkovanými pruhmi a belavými škvrnami. Zadné krídla má žlté a majú tiež tmavé pruhy. Brucho zasa žlté s tmavými čiarami. Na prednej časti tela má nezameniteľný a charakteristický vzor lebky, tiež v čiernych a žltých tónoch.
Lišaj smrtihlav má rozpätie krídel od 80 mm do 120 mm, húsenica má dĺžku tela do 150 mm
Húsenice lišaja smrtihlava sa objavujú v troch rôznych farbách: žltej, zelenej a hnedej. Žltý variant je najbežnejší. Základnú farbu má citrónovožltú až zelenožltú. Na chrbte a bokoch má modré vodorovné pruhy, ktoré sú v spodnej časti lemované bielou farbou. Vzor zeleného variantu je podobný, ale základná farba má svetlozelenú a modré vodorovné pruhy majú aj žltý vodorovný pruh, ktorý prebieha pod nimi. Najvzácnejší, hnedý farebný variant nemá také jasne definované priečne pásy. Má vyblednutú hnedú základnú farbu s bielou škvrnou na krku a početnými malými bielymi krúžkovými škvrnami. Všetky húsenice majú spoločný análny roh na bruchu, ktorý je typický.
(c) Wilhelm Richard BAIER, https://www.inaturalist.org/observations/232523767
© bferrero,https://www.inaturalist.org/observations/176320440
Keď je lišaj smrtihlav v nebezpečenstve, motýľ aj húsenica môže vydávať zvuky. Motýle takto vydávajú vysoký štebotavý zvuk rýchlym nasávaním vzduchu cez sosák. Húsenice dokážu vydávať jasne počuteľné praskavé zvuky trením svojich žuvacích nástrojov o seba.
Biotop:
Lišaj smrtihlav uprednostňuje slnečné a suché stanovištia a obýva otvorené, krovité biotopy s výskytom ľuľkovitých rastlín. Dospelé motýle sa na kvetoch vyskytujú len zriedka. Ich tupý a skrátený sosák nie je vhodný na sanie nektáru.
Doba letu:
Doba letu trvá od mája do októbra. Húsenice nájdete od júla. Kukla prezimuje v pôde. Potrebuje vyššie teploty na prezimovanie, takže kukly v minulosti neprežili našu zimu a motýle sa objavili až nasledujúce leto ako sťahovavé motýle. V posledných rokoch sú podmienky oveľa miernejšie a prezimovanie je teda možné aspoň na juhu nášho územia.
Potrava:
Húsenica sa živí prevažne rastlinami zemiakov (Solanum tuberosum), a preto sú typickým biotopom zemiakové polia a rozsiahle poľnohospodárske krajiny. Medzi ďalšie rastliny, ktoré sú pre húsenicu zdrojom potravy, patrí vtáčí zob (Ligustrum spec.), budleja (Buddleja davidii), oliva európska (Olea europea), anjelská trúbka (Brugsmansia spec.) a ľuľok obyčajný (Atropa belladonna). Dospelé motýle, často vnikajú do úľov, pričom používajú svoje tupé a skrátené sosáky na prepichnutie medových buniek v úľoch. Keď vstúpia do úľa, robotnice ich nevnímajú ako hrozbu, čo je pravdepodobne spôsobené čuchovým plášťom neviditeľnosti. Napriek tomu sa tam často objavia aj mŕtve kusy, pravdepodobne sa im z úľu nechce von a včely ich predsa objavia.