Ohniváčik čiernokrídly – Lycaena phlaeas

Ohniváčik čiernokrídly

Ohniváčik čiernokrídly je pribuzný k modráčikom. Samozrejme farba je teraz, ako naznačuje aj meno, iná. Krídla má nápadne oranžovo-červené.

Ohniváčik čiernokrídly

(c) Ian M. White , https://www.inaturalist.org/observations/147833750

Popis:

Obe pohlavia ohniváčika čiernokrídleho sa svojím vzhľadom nelíšia. Na hornej strane sú ich predné krídla oranžovo-červené s typickým širokým, tmavohnedým pásom na okraji a niekoľkými malými, tmavými a hranatými škvrnami v oblasti medzi okrajovým pásom a stredom krídla na hornej strane predných krídel.

Zadné krídla má na vrchu tmavohnedé. V zadnej vonkajšej časti majú oranžový pás a v hnedej oblasti zadných krídel sú jemné tmavé škvrny a krátke pruhy. Okraj zadných krídel malého medeného motýľa má vlny.

Spodnú stranu predných krídel majú podobná ako vrchnú, ale odtieň je viac sivý ako hnedý. Celkovo má na spodu farbu matnejšiu, ako na vrchu. Spodok zadných krídiel má v nenápadnej sivohnedej farbe, pričom pri zadnom okraji má tiež niekoľko vyblednutých tmavých škvŕn a pásik posiaty oranžovou farbou.

Húsenice ohniváčika čiernokrídleho majú zelenú základnú farbu s mierne tmavšou pozdĺžnou čiarou na chrbte. Občas sa objavia exempláre, ktoré majú odtieň farby viac do žlta, respektíve húsenice s ružovou strednou čiarou na chrbte a podobne sfarbenými jednotlivými čiarami na bokoch. Majú tiež veľmi jemné ochlpenie .

Húsenica ohniváćik čiernokrídly,

(c) sabine-g, https://www.inaturalist.org/observations/249359858

Ohniváćik čiernokrídly húsenica

(c) Benoît Segerer, https://www.inaturalist.org/observations/166765284


Rozpätie krídel 22 mm až 27 mm, dĺžka húsenice maximálne cca 15 mm.

Biotop:


Ohniváčik čiernokrídly vyhľadáva otvorené alebo riedko porastené krajiny. Tieto motýle možete preto vidieť aj na úhoroch, ruderálnych oblastiach, pieskoviskách a iných piesočnatých oblastiach vrátane vresovísk.

Doba letu:


Ohniváčik čiernokrídly lieta v troch až štyroch generáciách. a to od marca až do konca októbra.
Húsenice tohto druhu motýľa možno pozorovať vo voľnej prírode od leta do jesene a po prezimovaní v štádiu mladej húsenice opäť od marca.

Potrava:


Najdôležitejšími kŕmnymi rastlinami húseníc malého medeného motýľa sú rôzne druhy šťavelov (Rumex). Obľúbený je najmä šťaveľ malý (Rumex acetosella).
Dospelé motýle pijú nektár na vratiči obyčajnom (Tanacetum vulgare), dúške vajcovitej(Thymus pulegioides), oregane obyčajnom (Origanum vulgare) a konopáči obyčajnom(Eupatorium cannabium).
Samce tohto druhu motýľa majú teritoriálne sklony, bránia svoje územie pred ostatnými samcami ohniváčika. V území netolerujú ani iné aj oveľa väčšie druhy, ako je napríklad babôčka pávooká (Aglais io).

Motýle na slovensku