včela Archives - Stránka 6 z 8

Andrena denticulata – Pieskorypka

Andrena denticulata je nenápadná malá čierna včielka s bielymi pásikmi na bruchu. Lieta počas neskorého leta.

Popis:

Samica meria 10-12 mm, základnou farbou je čierna. Hlavu má svetlo chlpatú. Hrudník má krátke čiernobiele chĺpky, boky hrudníka má svetlo chlpaté. Brucho má neprerušované belavé pásy. Zadné končatiny na holeni majú sivú kefu. Samec meria 9-10 mm a hrudník samca je hnedovlasý.

Biotop:

Uprednostňuje okraje lesov a čistiniek, ale aj okraje ciest, ruderálne plochy, lúky, pieskovne atď. Niekedy aj v mestských oblastiach. Rozšírenie je v celej strednej európe, do nadmorskej výšky 500 metrov.

Hniezdenie:

Hniezdi v samostatne vykopaných zemných hniezda, skôr osamelo, najlepšie v piesočnatých (hlinitých) pôdach, aj v sprašových hlinách. Hlavne tam, kde sú hniezda a rastliny, ktoré navštevuje (napriklad vratič, nevädza , bodliak) blízko pri sebe, hliadkujú samce na rastlinách a hľadajú samice. Nie je ani známe, či tento druh využíva iné miesta na hľadanie párov.

Potrava:

Andrena denticulata sa špecializuje na astrovité rastliny (Asterceae) , ako je bodliak, nevädza, púpavec jesenný, ,vratič, čakanka, starček atď. (oligolektický druh)

Doba letu:

Andrena denticulata má jednu generáciu za rok (univoltine) a lieta od začiatku júla – do konca septembra.

Žiaľ, táto malá piesočná včela, je ohrozená ľudskou iracionalitou. Každé stredné a neskoré leto sa kosia na kvety bohaté okraje lesov, ako dopravno-bezpečnostné opatrenia, presne v období kvitnutia. Včelie populácie takto prichádzajú o zdroj potravy.

Pieskorypky všeobecne

Andrena curvungula – Pieskorypka krivonohá

Andrena curvungula je špecialista na čelaď zvončekovitých.

Popis:

Samica je veľká 13–14 mm. Po tele sú žltohnedé krátke chĺpky; Hlava je so žltými chlpatými očnými jamkami. 3. tykadlový segment je dlhší ako 4. a 5. spolu. Hrudník je so zamatovými hnedými vlasmi na hornej strane. Prvý brušný segment má vzadu zvrásnený. Zadné končatiny má so širokými hrdzavohnedými košíkmi. Brucho (metazóm) hladké 2.–4. tergit s bielymi pásmi na 2.-3. tergity sú v strede prerušené; červeno-hnedá koncová ofina.

Samec meria 11–13 mm, dosť nepodobný samiciam: tvár na vrchnej strane s tmavými vlasmi, 3. tykadlový segment dlhý ako 4. a 5. spolu, 5. tak dlhý ako široký. Pazúrová časť zadných končatín je dlhšia ako predchádzajúce dve časti dohromady; 2.–5 tergit s bielymi pásmi.

Biotop:

Suché stráne, suché, teplé okraje lesov, kde hniezdi na násypoch a okrajoch polí. Výskyt je v celej strednej európe.

Hniezdenie:

Samostatne vykopáva hniezda a to aj vo väčších zhlukoch aj viacero samíc. Každá buduje hniezdo samostatne.

Potrava:

Andrena curvungula sa špecializuje na čeľaď zvončekovité (Camanulaceae) (oligolektické): najmä rod zvončekov (Campanula), ale aj príbuzný rod zerva (Phyteuma).

Doba letu:

Tento druh pieskorypky má jednu generáciu za rok (univoltine). Lieta od polovice mája do polovice júla.

Pieskorypky všeobecne

Andrena coitana – Pieskorypka

Andrena coitana je nenápadná malá čierna včielka, ktorá lieta koncom leta v lesoch a s trochou šťastia ju nájdete na okrajoch a cestičkách lesov, na čistinkách a holinách na kvetoch mnohých rastlín neskorého leta.

Popis:

Pomerne malá lesklá včela. Samica má veľkosť len 8-9 mm so základnou čiernou farbou. Hlavu má s dlhými, úzkymi, hlboko uloženými očnými jamkami, ktoré mierne vyčnievajú nad oči. Brucho s lesklými, rozptýlenými jemne bodkovanými tergitami, pričom tergity 2–4 má s bielymi koncovými pásmi prerušenými v strede, s hnedočiernym koncovým strapcom; Zadné končatiny s kefami (scopae), ktoré má hore tmavé a dole belavo-sivé. Samec meria len 7-8 mm.

Biotop:

Vyhľadáva lesné okraje a čistinky, kde hniezdi v polotieni pod stromami na piesočnatých aj hlinitých pôdach. V celej strednej európe až do výšky 2000m nad morom.

Hniezdenie:

V tieni pod stromami na suchých miestach buduje samostatne vybudovaných hniezdach. Tieto buduje buď v zhlukoch, alebo aj len samostatne.

Potrava:

Andrena coitana je nešpecializovaný druh (polylektické). Navštevuje mnoho rastín z čeladí mrkvovité (Apiaceae), čeľaď sedmokrásky (Asteraceae), zvončekovité. (Campanulaceae), karafiáty (Caryophyllaceae), čeľaď mätových (Lamiaceae), čeľad ruží. (Rosaceae), krtičníkovité (Scrophulariaceae). Niektorí autori udávajú preferenciu pre ostružiny.

Doba letu:

Andrena coitana má len jednu generáciu za rok (univoltine). Samce lietajú od začiatku júla do polovice augusta, samice od polovice júla do konca augusta.

Pieskorypky všeobecne

Andrena clarkella – Pieskorypka chlpatá

Andrena clarkella je jednou z prvých jarných pieskorypiek.

Andrena clakella — © Til Mann, Andrena clarkella – Pieskorypka chlpatá, https://www.inaturalist.org/observations/38520204

Popis:

Samica je dlhá 12-13 mm. Hlavu má čiernu a chlpatú. 3. segment tykadla má dlhší ako 4. a 5. spolu. Hrudník (mesonotum/scutum) má husto chlpatý červenohnedý, zadné nohy majú líščiu červeň. Brucho: tergity s jamkami, rozptýlené s jemnými vpichmi, s hustými a dlhými chlpmi.

Samec má 10–12 mm a je hnedo chlpatý. Hlavu má čierno chlpatú na bokoch a na vrchu, tvár inak typicky biela ako u väčšiny druhov u trúdov, 3. segment antény len tak dlhý ako 4. a 5. spolu. Hrudník je hnedý a chlpatý. Brucho voľne ochlpené, tergity sú so svetlými pásmi.

Biotop:

Uprednostňuje pôdu, ktorá nie je príliš sypká – hlina a piesok. Na miestach bez vegetácie, prípadne len s machom, na rovinatých miestach, s miernm sklonom. Okrajové biotopy lesov, lesné chodníky

Hniezdenie:

Samice často hniezdia vo veľkých zhlukoch na holých alebo riedko porastených pôdach, ale zároveň vyhľadávajú polotieň. Uprednostňuje sa pôda, ktorá nie je príliš sypká, piesčitá a viac hlinitá aj to môže vysvetľovať, prečo je tento druh v dunách taký vzácny. Tunel hniezda najprv strmo zasahuje do zeme a potom sa mierne vyrovná. Pozdĺž krátkych bočných chodieb je niekoľko chovných buniek, pričom po opustení hniezda býva hlavná chodba uzavretá. Nájdu sa však aj samice, ktoré sú na to trochu nedbalé a hniezdo zatvoria len do polovice alebo vôbec. Niekedy samice bojujú o najlepšie miesta na hniezdenie. Samce hliadkujú po feromónových cestách. Tie sa vždy nachádzajú na najteplejších miestach okrajov lesov orientovaných na juh a v blízkosti kvitnúcich vŕb.

Potrava:

Peľ sa zbiera takmer výlučne na vŕbách. Len extrémne obmedzený počet návštev kvetov bol pozorovaný na iných kvetoch: nechtík močiarny, brečtan zemný, vŕba, osika a trnka.

Doba letu:

Andrena clarkella má jednu generáciu za rok. Lieta od konca februára do polovice apríla(samce) a samice až do mája. Prezimuje v zemi ako dospelý hmyz -imago.

Pieskorypky všeobecne

Andrena cineraria – Pieskorypka popolavá

Andrena cineraria je jeden z druhov pieskorypiek , ktoré je možno ľahko rozoznať vďaka výraznému sfarbeniu.

Andrena cineraria, pieskorpka popolavá — (c) Sue Millington, *Andrena cineraria*, Pieskorypka popolavá https://www.inaturalist.org/observations/156080450

Popis:

Samica má veľkosť 13-15mm, prevažne čierne chlpy so svetlošedým kožušinovým krúžkom okolo čierneho hrbolčeka (scutum alebo mesonotum). Tvár je s bielymi vlasmi dole, 3. segment tykadla dlhý takmer ako 4. + 5. spolu. Chlpy na na golieri, konci hrudníka, spodných stranách hrudníka a stehne prvého páru nôh sú dlhé a biele, zadné holenné časti nôh sú čierne. Krídla vo vonkajšej polovici má tmavšie a brucho je so slabým kovovým leskom, široké a jemne bodkované. Samec je podobný samici, prevažne belavo chlpatý. Strany tváre a spánky má čierne, 3. segment tykadla dlhý ako 4. Čierne nohy. Samec má veľkosť 11-14mm.

Biotop:

Andrena cineraria žije na okrajoch lesov, suchých lúkach, hrádzach, pieskových vresoviskách a ďalej sú to pieskoviská a štrkoviská, záhrady a parky; Hniezdi na miestach so žiadnou alebo slabou vegetáciou, častejšie na piesočnatých pôdach.

Hniezdenie:

Hniezdo je jednoduchá nora s niekoľkými rozvetvenými plodovými bunkami. Vchody do nôr sú identifikovateľné podľa kužeľovitých násypov vyťaženej hlušiny na povrchu. Samica naplní plodové bunky zmesou nektáru a peľu a do každej bunky nakladie jedno vajce. Larva sa vyliahne v priebehu niekoľkých dní, rýchlo rastie a v priebehu niekoľkých týždňov sa zakuklí. Imága sa vynárajú nasledujúcu jar po zimnom spánku. Samce vychádzajú skôr ako samice. Hniezda často buduje v blízkosti trsov trávy, pričom stavia 2-3 plodové bunky na hniezdo sa nachádzajú v hĺbke 10-22 cm. Tunel hniezda zostáva počas letov otvorený. Po vyhrabaní hniezda samicou nasleduje asi desaťdňová fáza odpočívania, počas ktorej sa uskutočňujú iba nektárové prelety. Starostlivosť o jednu plodovú bunku trvá dva dni a vyžaduje si v priemere osem zberných letov. Zberný let trvá cca 90 minút. Samice často vyhrabú aj dve hniezda za sezónu

Potrava:

Andrena cineraria nie je špecializovaná(polylektické). Navštevuje 6 čeľadí rastlín: mrkvovité (Apiaceae), astrovité (Asteraceae, napr. púpavy), kapustovité (Brassicaceae: repka atď.), iskerníkovité rastliny (Ranunculaceae), ruže. (Rosaceae, vŕby. (Salicaceae).

Doba letu:

Druh má jednu generáciu za rok (univoltine). Lieta od 2. polovica marca do konca mája. Prezimuje ako dospelý hmyz (Imago)

Pieskorypky všeobecne

Andrena bimaculata – pieskorypka dvojškvrnná

Andrena bimaculata by ste mali hľadať v piesočnatých oblastiach. Druh nájdete ešte v lete, keď od konca júna lieta druhá generácia.

Andrena bimaculata, pieskorypka dvojšvrnná — (c) Stefan , Andrena bimaculata. pieskorypka dvojškvrnná, https://www.inaturalist.org/observations/8427199

Popis:

Samica má dĺžku 13-14mm s hnedým osrsteným hrudníkom. Čierne, podlhovasté brucho na ktorom má na spodnej strane dve červenkasté škvrny a práve tieto dávajú tomuto druhu jeho meno. V teréne je tento rozlišovací znak samozrejme ťažko pozorovať. Je ťažké ju preto odlíšiť od podobných druhov. Nohy má čierno-hnedé. Samec je menší – má okolo 11-14 mm.

Biotop:

Piesočnaté oblasti, časti záplavových oblastí, morény, ale aj na piesočnatých čistinkách v lesoch. Rozšírenie je v celej južnej aj strednej európe, zároveň ide o pomerne vzácny druh.

Hniezdenie:

Andrena bimaculata hniezdi jednotlivo v samostatne vykopaných zemných hniezdach. Buduje rozvetvené líniové štruktúry s tunelmi až s tromi plodovými bunkami. Tieto bývajú v hĺbke 10 centimetrov a v každej je peľová guľôčka s priemerom 5 mm.

Potrava:

Andrena bimaculata nie je špecializovaná, navštevuje minimálne 5 čeľadí rastlín: kapustovité rastliny (Brassicaceae), čeľaď ľaliovitých (Liliaceae), čelaď ruží. (Rosaceae), vŕby (Salicaceae), lipy (Tiliaceae). Boli pozorované aj na púpavách, či bodliakoch, či trnke a pagaštane.

Doba letu:

Táto pieskorypka má dve generácie za rok (bivoltine). Prvá generácia lieta od začiatku apríla do konca mája a druhá od konca júna do konca augusta.

Pieskorypky všeobecne

Andrena bicolor – Pieskorypka ranná

Andrena bicolor , pieskorypka ranná, alebo tiež dvojfarebná je nenáročná včielka, ktorá má za rok dve generácie

Popis:

Samica je dlhá 9–10 mm, má prevažne čierne chĺpky. Hlavu má čierno chlpatú, clypeus mierne lesklý, 3. segment tykadla je dlhší ako 4. a 5. spolu, druhý je kratší. Hrudník: hrbolček (mesonotum) chlpatý červenohnedý, scopae líščí červený. Brucho alebo metazóm: tergity má jemne jamkované 1.–3. T. hnedý so žltkastými chĺpkami na koncovom okraji

Samec je dlhý 9–10 mm, na jar prevažne čierny, v letnej generácii hnedasto (hnedožlto) chlpatý. Hlava: 3. segment tykadla dlhší ako 4. a 5. spolu, 4. takmer rovnako dlhý ako široký, 5. dlhší ako široký. Hrudník: hrbolček (mesonotum) chlpatý červenohnedý, scopae líščí červený; Brucho alebo metazóm: tergity jemne jamkované. 1.–3. Tergit je hnedý, so žltkastými chĺpkami na koncovom okraji.

Biotop:

Rozšírenie: Európa do 65 stupňov zemepisnej šírky, severná afrika až na východe po turecko
Na prostredie nie je náročná a žije aj na okrajoch lesov a čistiniek, na úhoroch , v záhradách a parkoch. Hniezdi pritom na miestach s malou vegetáciou, ale neuprednostňuje žiadne typy pôdy.

Hniezdenie:

Pieskorypka ranná hniezdi v samosttatne vykopaných zemných hniezdach, zvyčajne osamelo a hniezda sú hlboké do 1 metra.

Potrava:

Je polyektická a zbiera peľ z mnoho čeladí rastlín. Druhá generácia ale vyhľadáva zvončekovité rastliny.

Doba letu:

Andrena bicolor má dve generácie za rok.1. generácia lieta v marci až máji, 2. generácia v júni až v auguste. Prezimuje ako lietajúci hmyz (Imago).

Pieskorypky všeobecne

Andrena barbilabris – Pieskorypka fúzatá

Andrena barbilabris

Popis:

Samica je dlhá 11-12mm. Hlava má farbu do červena. 3. segment tykadla má dĺžku ako 4. a 5. segment spolu. Hrudník alebo mezozóm je červený, neskôr hnedý chlpatý. Hrudník má väčšinou dvojfarebne belavohnedý, stred poľa hrubo zvrásnený. Brucho alebo metazóm má žltohnedé chlpaté, tergity jemne rozptýlené s bodkami, koncové pásy tergitov a sternitov úzke a biele, koncové strapce, ale tmavohnedé.

Samec je menší 9–11 mm, srsť má prevažne belavú. Týmto sa vytvára celkový striebristý dojem. Hlava je čierna hore po stranách. 3. segment tykadla kratší ako 4.a 5. spolu, 2.–4 Tergity s voľnými koncovými pásmi, sternity s krátkymi a tesnými bielymi koncovými pásmi.

Biotop:

Andrena barbilabris obýva typicky piesočnaté oblasti na vonkajšej a vnútornej strane lesov, na priehradách a vresoviskách, v štrkoviskách atď. Rozšírená je v severnej amerike aj na severe eurázie- Európa až Sibír.

Hniezdenie:

Andrena barbilabris má silné spojenie s ľahkými, piesčitými pôdami. Samček a samička l vychádzajú zo svojich podzemných buniek skoro na jar. Po vyliahnutí sa pária a samice potom hľadajú miesta, aby si vyhĺbili svoje hniezdne nory. V nore samičky vyhrabú malé bunky, do ktorých umiestnia guľôčku peľu zmiešanú s nektárom a potom položí jedno vajce na každú guľu a zataví ju do svojej bunky. Hniezdo v piesku nie je hneď viditeľné a samica sa pri lokalizácii hniezda spolieha na svoj čuch. Do piesku doslova akoby sa ponárala. Hniezdo má totiž ukryté pod tenkou vrstvou piesku a včela sa do hniezda takto v krátkom čase zahrabe. Tieto samotárske včely tvoria malé zhluky hniezd vo voľnej piesočnatej pôde a dokonca hniezdia v piesku medzi dlažobnými kockami.

Potrava:

Andrena barbilabris je polyektická, navštevuje čeľaď sedmokrásky (Asteraceae, napr. púpava), čeľaď egrešov (Grossulariaceae), čeľaď ľaliovitých. (Liliaceae), rakytník (Rhamnaceae) a ruže (Rosaceae).

Doba letu:

V priaznivých rokoch sú až dve generácie. Obdobie letu je preto dlhé, jedna generácia ročne. Lieta od konca marca do júla.

Pieskorypky všeobecne

Pieskorypka vŕbová – Andrena apicata

Pieskorypka vŕbová – Andrena apicata je jedna z prvých včiel, ktoré sa na jar objavujú. Samce lietajú už krátko po roztopení snehu a samice len o pár dní neskôr. Súvisí to samozrejme aj s ich potravinovou špecializáciou. Vŕby kvitnú ako prvé a práve tieto tento druh vyhľadáva.

Popis:

Včela má tmavú základnú farbu s béžovými chĺpkami. Nenápadný, málo kontrastný vzhľad je na jar skôr výhodou. Veľkosť samice je 13-14mm, samec má 10-12 mm. Samce majú pomerne veľké čeluste. Táto pieskorypka sa dá ľahko pomýliť s pieskorypkou skorou – Andrena praecox, aj vzhľadom na obdobie letu, ktoré je prakticky totožné.

Biotop:

Vhľadáva svetlé lesy s piesočnatou pôdou. Výskyt aj na Slovensku je skôr v severnejších oblastiach, inak celá stredná európa, škandinavia, britské ostrovy

Hniezdenie:

Pieskorypka vŕbová hniezdi v samostatne vykopaných zemných hniezda v malých zoskupeniach na piesočnatých lesných cestičkách a násypoch. Prezimuje ako imago – dospelá včela.

Potrava:

Andrena apicata sa špecializuje na vŕby (Salicaceae), najmä Salix alba – vŕba biela, S. aurita – vŕba ušatá, Salix caprea – vŕba rakytová, S. cinerea -popolavá, S. fragilis- vŕba krehká.

Doba letu:

Pieskorypka vŕbová má jednu generáciu za rok (univoltine). Včely lietajú od konca marca do polovice mája.

Pieskorypka vŕbová -pár — © Vladimir Bondar, https://www.inaturalist.org/observations/154710090, Pieskorypka vŕbová – pár

Pieskorypky všeobecne

Pieskorypka modrolesklá – Andrena agilissima

Pieskorypka modrolesklá – lat. Andrena agilissima. Samotárska včela z rodu pieskorypiek – Andrena.

Popis:

Dĺžka: 13-15mm, lesklé čierno-modré telo s nápadnými bielymi chĺpkami, ale dlhé chlpy na tvári, strapce srsti okolo hrudníka a chumáče po stranách tergitov 3–5; tmavé krídla, čierne nohy. Farebne je druh podobný drevárom.

Biotop:

Pieskorypka modrolesklá je rozšírená v juhozápadnej a strednej Európe.
Obľubuje pieskovne, štrkoviská, vinice, sídli na brehoch riek, ale aj v múroch.

Hniezdenie:

Pieskorypka modrolesklá hniezdi vo svojpomocne vykopaných zemných hniezdach v malých až veľkých zhlukoch na strmých stenách aj na vodorovných plochách. Má spoločný štýl hniezdenia a správa sa sociálne, pričom niekoľko samíc (väčšinou sestier) žije v jednom hniezde. Každá buduje vlastné bunky, zásobuje ho zásobami a znáša v bunke vajíčko. Hniezdo má zvyčajne ale len jeden spoločný hniezdny vchod. Parazity plodov môžu byť spoločne lepšie zahnané, nakoľko aspoň jedna zo samíc je vždy v hniezde. Možno skutočná výhoda spoločného hniezdenia spočíva aj v ekonomike práce: kopanie v tvrdej zemi si vyžaduje veľa času a energie; Keď si samica vyhrabe vchod do hniezda, ostatné samice sa zvyknú pridať. Prezimujú ako imago – dospelé jedince.

Doba letu:

Pieskorypka modrolesklá má jednu generáciu za rok. Samce lietajú od polovice apríla do polovice júla, samice v máji až v júli. Samce často hliadkujú pri zdrojoch peľu a čakajú na samice.

Potrava:

Andrena agilissima sa špecializuje na kapustovité rastliny- repka, horčica, ale aj úžitkovú kapustovitú zeleninu (Brassicaceae).

Pieskorypky-ostatné druhy