time-zone

Modráčik obyčajný – Polyommatus icarus

Modráčik obyčajný

Modráčik obyčajný má na spodnej strane krídel malé čierne bodky s bielymi okrajmi. Okrem toho oranžovo sfarbené škvrny zdobia oblasť pri zadných okrajoch krídel.

Popis:

Modráčik obyčajný sa líši svojim vzhľadom podľa pohlavia. Samce spoznáte podľa toho, že vrchnú stranu krídel majú výrazne modrej farby, niekedy je farba modrofialová. Samice majú hornú stranu krídie hnedý a majú malé, individuálne sa meniace množstvo modrej. Vyznačujú sa tiež oranžovými škvrnami umiestnenými na hornej strane zadných krídel blízko ich zadného okraja.

Obe pohlavia majú na spodnej strane sivohnedú základnú farbu. Sú na ňom malé čierne bodky a čiary, ktoré sú načrtnuté bielou farbou. Okrem toho oranžovo sfarbené škvrny zdobia oblasť pri zadných okrajoch krídel.

Húsenice modrého majú zavalité, sploštené telo. Ku koncu brucha sa telo zužuje. Telo je zelené a má len bledozelenkastú kresbu. Má tiež krátke, zježené chlpky.

Pozor: V strednej Európe žije množstvo motýľov, ktoré sa navzájom veľmi podobajú a patria do čeľade modráčikov.

Rozpätie krídel 25 mm až 30 mm, dĺžka húsenice maximálne cca 13 mm.

Biotop:

Tento druh modráčika nie veľmi závislý od jedného typu biotopu. Motýle sa nachádzajú v suchých aj vlhkých biotopoch, aj keď uprednostňujú otvorené priestranstvá. Druh možno pozorovať na nehnojených lúkach bohatých na kvety, na násypoch, priehradách a na otvorených poliach. Vyskytujú sa aj na ruderálnych plochách, v parkoch a niektorých záhradách, žijú aj na bodliakových a slatinných lúkach.

Doba letu:

Dospelé motýle lietajú od konca apríla do septembra, každý rok zvyčajne v dvoch generáciách.

Húsenice možno zvyčajne pozorovať v júli a auguste.

Tento druh motýľa prezimuje ako húsenica.

Potrava:

Húsenice tohto druhu motýĺa sa kŕmia rôznymi bôbovitými rastlinami (Fabaceae), medzi ktoré patrí lucerna kosákovitá (Medicago falcata), ďatelina plazivá (Trifolium repens), ďatelina roľná (Trifolium arvense) ale aj ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus).

Dospelé motýle navštevujú rôzne druhy rastlín, aby pili nektár. Vyskytujú sa okrem iného na bodliakoch (Cirsium a Carduus), orgovánu obyčajnom (Origanum vulgare), materinej dúške (Thymus pulegioides), nevädzi (Centaurea jacea) a rozchodníku vzpriamenom (Hylotelephium telephium).

Motýle na slovensku

Ostrôžkár brestový – Satyrium w-album

Ostrôžkár brestový

Ostrôžkár brestový nie je viazaný na konkrétne stanovište. Dôležitá je prítomnosť brestu. Rozlišovacím znakom tohto druhu je biele W, ktoré tvorí bielu čiaru na spodnej strane zadných krídel.

Popis:

Ostrôžkár brestový má krídla na hornej strane tmavošedohnedej farby a vo vnútornej, zadnej časti zadných krídel v takzvanom análnom uhle je náznak oranžovej škvrny. Samce tiež vykazujú oranžový pás na hornej strane zadných krídel, ktorý prebieha blízko okraja.

Základnú farbu spodnej strany krídel má sivohnedú. Tenká biela čiara zdobí spodnú stranu predných aj zadných krídel. Na druhom z nich tvorí W, ktoré je pre tento druh typické. Okrem toho je pri okraji na spodnej strane zadných krídel oranžový pás, ktorý sa odborne nazýva submarginálny pás.
Húsenice majú základnú farbu bledozelenú. Na tele majú svetloružové alebo tmavozelené šikmé pruhy a v strede chrbta tmavý, zvyčajne zelený pruh.

Rozpätie krídel 25 mm až 35 mm, maximálna dĺžka húsenice približne 15 mm až 17 mm.

Biotop:

Ostrôžkár brestový vyhľadáva listnaté , aj zmiešané lesy, kde rastie brest. Prítomnosť brestu je nutnou podmienkou.

Doba letu:

Dospelé motýle ostrôžkára brestového lietajú od polovice júna do začiatku augusta. Keďže sa však motýle väčšinou zdržiavajú v korunách stromov, je ťažké ich pozorovať.

Húsenice možno nájsť od konca zimy do mája. Motýľ lieta v jednej generácii ročne. Tento druh motýľa prezimuje ako vajíčko.

Potrava:

Tri druhy brestu pôvodom zo strednej Európy slúžia ako kŕmne rastliny pre húsenice ostrôžkára brestového. Živia sa preto brestom horským (Ulmus glabra), brestom hrabolistým (Ulmus minor) a brestom väzovým (Ulmus laevis).

Choroby spôsobená hubou zhoršila potravnú situáciu húseníc tohto denného druhu motýľa. Sadia sa nové hybridy brestu, ktoré majú odolnosť voči tejto hube. Zatiaľ nie je známe, či môžu húsenice ostrôžkára brestového využívať tieto stromy ako kŕmne rastliny.

Dospelé motýle tohto druhu len zriedkavo pijú nektár. Keď navštívia kvety, okrem iného hľadajú bodliaky (Cirsium) a starček (Senecio).

Motýle na slovensku

Dúhovec väčší – Apatura iris

Dúhovec väčší

Dúhovec väčší obľubuje svetlé lužné lesy a zmiešané listnaté lesy.
Krídla samcov sa z určitých uhlov pohľadu lesknú jasne modrou farbou, čo je spôsobené lomom svetla.

Popis:

Dúhovec väčší má základnú farbu vrchnej strany krídel čiernohnedú. Na predných krídlach má niekoľko bielych škvŕn rôznych veľkostí usporiadaných v radoch. Smerom k okraju má na každom z predných krídel aj tmavú škvrnu, ktorá však väčšinou veľmi nekontrastuje s okolitým základným sfarbením. Biely pás zdobí stred zadných krídel. V zadnej časti pri okraji každého zadného krídla má tiež čiernu škvrnu s oranžovým až oranžovo-hnedým okrajom. Na koncoch zadného krídla má malé oranžové plochy.

Samce motýľov dúhovca vykazujú efekt lomu svetla na strane krídel. Tento je spôsobený malými vzduchovými komorami v šupinách krídel. Krídla sa tak z určitých uhlov pohľadu jasne trblietajú na modro. Tento efekt sa u samíc nevyskytuje, a preto sú ich krídla zo všetkých uhlov čiernohnedé.

Na spodnej strane majú krídla oboch pohlaví gaštanovohnedú farbu s olivovo-sivou kresbou. Podobne ako na horných stranách, aj na spodnej strane krídel má biele škvrny a pásy. Okrem toho spodnú stranu každého predného krídla zdobí čierna škvrna s modrastým stredom a širokým oranžovým okrajom. Dúhovec má na zadných krídlach miernu očnú škvrnu. Je malá a čierna, jej jadro je modrasté.

Húsenice dúhovca majú zelenú farbu, pričom žlté čiary prechádzajú touto dosť výraznou základnou farbou s orientáciou šikmo dozadu. Húsenice tohto druhu motýľa majú dva typické rohy na hlave a telo, ktoré sa smerom dozadu zužuje.

Rozpätie krídel 55 mm až 70 mm, maximálna dĺžka húsenice cca 42 mm.

Biotop:

Dúhovec väčší preferuje svetlé lužné lesy a zmiešané listnaté lesy. Pre motýle je dôležité, aby tam boli vŕby (Salix). Tieto stromy majú veľký význam ako kŕmne rastliny pre húsenice.

Doba letu:

Dospelé motýle možno pozorovať od polovice júna do polovice augusta. Húsenice možno pozorovať od augusta do jesene. Po zimnom spánku sa zvyčajne opäť aktivujú v apríli, kým sa najneskôr v júni zakuklia.

Dúhovce väčšie majú každý rok jednu generáciu.

Potrava:

Húsenice dúhovca väčšieho preferujú ako kŕmne rastliny vŕby so širokými listami, najmä vŕbu rakytovú (Salix caprea),

Dospelé motýle môžete vidieť sedieť na zemi a nasávať tekutinu na vlhkých miestach. Na pitie vyhľadávajú zvieracie výkaly alebo moč, ako aj zdochliny, ako aj oblasti, kde predtým na zem kvapkal benzín. V tomto majú zvláštnu záľubu… 🙂

Samice poletujú hlavne v korunách stromov a na zemi ich vídať len zriedka.

Motýle na slovensku

Perlovec veľký – Argynnis aglaja

Perlovec veľký

Perlovec veľký žije vo svetlých lesoch aj na otvorených priestranstvách na lúkach, vresoviskách a rumoviskách. Je to jeden z najväčších predstaviteľov tohto rodu.

Popis:

Ako už názov napovedá, motýľ veľký je jedným z najväčších predstaviteľov čeľade motýľov v strednej Európe spolu s ešte pôsobivejším perlovcom striebristopásym(Argynnis paphia).

Perlovec veľký má hornú stranu krídel oranžovú až žltohnedú s čiernymi škvrnami a priečnymi pásmi. Krídla má na okrajoch široko ohraničené tmavými čiarami. Za týmto švom má trojuholníkové škvrny usporiadané v rade. Zasahujú do čierneho okraja.

Spodné strany zadných krídel má žltohnedé. Vo vnútornej oblasti pri báze krídla, ktorá sa nazýva aj bazálna polovica, sa ich sfarbenie javí ako zelenkavé. Existuje aj niekoľko svetlých perleťových škvŕn, ktoré sú pre motýle tohto radu charakteristické. Na vonkajšom okraji spodnej strany zadných krídel má tiež svetlé škvrny usporiadané v rade. Naproti tomu predné krídla má na spodnej strane oranžové s niekoľko čiernymi škvrnami.

Samce spoznáte podľa jedného detailu: v zadnej časti ich predných krídel sa na troch mierne rozšírených pozdĺžnych žilách nachádzajú pachové šupiny. Samiciam chýbajú.

Húsenice perlovca veľkého majú čiernu farbu. Po stranách majú malé bodky usporiadané v radoch, v oranžovo-červenej farbe. Typické má aj dlhé, čierne a rozvetvené tŕne na tele.

Rozpätie krídel cca 50 mm až 55 mm, dĺžka húsenice maximálne 38 mm.

Biotop:

Perlovec veľký obľubuje riedke lesy aj otvorené priestranstvá. Žije na lúkach, vresoviskách a rumoviskách a občas sa vyskytuje aj na suchých trávnatých porastoch. Zvyčajne uprednostňuje stanovištia s alkalickými pôdami.

Doba letu:

Dospelé motýle možno pozorovať od júna do augusta. Húsenice sa objavujú od konca leta, ale sú zriedka viditeľné. Po vyliahnutí zožerú škrupinu vajíčka a potom sa okamžite stanú neaktívnymi a začnú zimovať. Perlovec veľký totiž zimuje vo veľmi skorom štádiu lariev. Približne od marca alebo apríla nasledujúceho roku sú húsenice opäť aktívne, kým sa nezakuklia.
Motýľ lieta v jednej generácii ročne.

Potrava:

Húsenice sa živia na rastlinách rôznych druhov fialiek.
Dospelé motýle pijú nektár z rôznych rastlín, vrátane štetky planej (Dipsacus fullonum), bodliakov (Carduus) a červenej ďateliny (Trifolium pratense).

Populácia tohto motýľa žiaľ v posledných rokoch klesá.

Motýle na slovensku

Žltáčik ranostajový- Colias hyale

Žltáčik ranostajový a žltáčik podkovkový

Žltáčik ranostajový a žltáčik podkovkový sú dva veľmi podobné a blízko príbuzné druhy. Bez mikroskopického vyšetrenia reprodukčných orgánov je ťažké rozlíšiť tieto dva druhy motýľov.

Popis:

Oba druhy vyzerajú veľmi podobne.

Samec žltáćika ranostajového má základná farba žltá, samice tohto druhu majú farbuje žltobielu. Pre tento druh motýľa je typické, že obe pohlavia majú na hornej strane krídel prašný tmavohnedý až čierny okrajový pás. Na zadných krídlach je užší ako na predných.

Na predných krídlach majú motýle v prednej časti čiernu škvrnu, ktorú možno vidieť na hornej aj spodnej strane. Okrem toho majú samce na hornej strane zadných krídel oranžovo sfarbenú škvrnu s červeným okrajom. Toto miesto je však svetlé a na spodnej strane má červený okraj. Môže sa tiež rozdeliť na dve časti červeným okrajom, čo vytvára dojem „8“. Samice tiež majú túto oranžovú škvrnu na hornej strane zadných krídel, ale v ich prípade nie je ohraničená červenou farbou. Celkovo má motýľ veľlkú variabilitu vzľadu.

Vzhľad oboch pohlaví žltáčika podkovkového je takmer identický s predtým opísaným druhom. Tento druh motýľa je navyše veľmi variabilný aj svojím vzhľadom, preto je rozlíšenie mimoriadne komplikované a vyžaduje si použitie mikroskopu.

Húsenice žltáčika ranostajového aj žltáčika podkovkového majú zelenú farbu. Na každej strane tela majú úzky žlto-oranžový prúžok.

Po druhom svleku však húsenice oboch druhov už nevyzerajú rovnako. Stále majú zelenú farbu, ale húsenice žltáčika podkovkového majú štyri žlté čiary s čiernymi bodkami, zatiaľ čo húsenice žltáčika ranostajového majú len dve úzke bočné čiary.

Rozpätie krídel žltáčika ranostajového: 35 mm až 45 mm, dĺžka húsenice : maximálne asi 32 mm až 35 mm. Samce sú o niečo menšie ako samice.

Rozpätie krídel žltáčika podkovkového: 45 mm až 50 mm, dĺžka húsenice okolo 32 mm až 35 mm.

Biotop:

Žltáčik ranostajový sa zvyčajne vyskytuje v kultivovanej krajine. Uprednostňuje lietanie nad otvorenými plochami, ako sú lúky s ďatelinou a lucernou Ppotuluje aj po sadoch, vlhkých lúkach a chudých a suchých trávnatých porastoch.

Žltáčik podkovkový preferuje vápenaté, suché trávnaté porasty. Možno ich nájsť aj na suchých okrajoch kríkov a okrajoch lesov, ak je v blízkosti dostatok živných rastlín pre húsenice.

Doba letu:

Dospelé motýle lietajú od mája do septembra, niekedy do októbra.

Húsenice sa v prírode vyskytujú od apríla do októbra.

Tieto druhy motýľov lietajú v dvoch až troch generáciách ročne.

Oba druhy prezimujú ako kukla.

Dospelé motýle oboch druhov pijú nektár z rôznych rastlín. Vyskytujú sa okrem iného na ďateline lúčnej (Trifolium pratense), lucerne (Medicago sativa) a nevädzi (Centaurea jacea).

Húsenice žltáčika ranostajového sa kŕmia napríklad lucernou, ľadencom rožkatým (Lotus corniculatus), ranostajom pestrým (Securigera varia) a ďatelinou. Naproti tomu húsenice žltáćika podkovkového žijú výlučne na vike korunkovej a podkovke chlpatej (Hippocrepis comosa), od čoho sú odvodené aj názvy oboch druhov motýľov.

Motýle na slovensku

Modráčik krušinový – Celastrina argiolus

Modráčik krušinový

Modráčik krušinový má svetlomodré krídla. Spodné strany má svetlo belavo-modré s čiernymi škvrnami. Uprednostňuje listnaté lesy, kde ho možno nájsť na slnečných okrajoch ciest, okrajoch čistiniek alebo okrajoch lesov.

Popis:

Vzhľad oboch pohlaví je takmer totožný. Hornú stranu oboch párov krídel majú samce aj samice svetlomodrú. Na rozdiel od samcov toto modré sfarbenie u samíc nepresahuje až po okraj. V týchto prípadoch obklopuje modrú oblasť tmavošedá až čierna. Okrem toho majú samice druhej generácie na hornej strane krídel širší tmavý okraj ako samice prvej generácie.

Aj spodné strany oboch párov krídel majú samce aj samice sfarbené rovnako, do svetlej belavomodrej farby. Nad týmto základným sfarbením je vzor čiernych škvŕn, ktorých usporiadanie je pre tento druh motýľa typické.

Húsenice majú bledozelenú farbu. Na bokoch a chrbte majú ružové zvislé pruhy. Okrem zelených sa občas vyskytujú aj húsenice ružovo sfarbené.

V strednej Európe žije množstvo motýľov z čeľade Lycaenidae, z ktorých niektoré vyzerajú veľmi podobne. Identifikácia na úrovni druhu je zvyčajne možná, ak sa podrobne preskúma spodná strana krídla.

Rozpätie krídel 20 mm až 30 mm, maximálna dĺžka húsenice cca 14 mm až 17 mm.

Biotop:

Modráčik krušinový žije v listnatých lesoch. Tam ho nájdete napríklad na slnečných okrajoch ciest, okrajoch čistiniek alebo na okrajoch lesov. Najradšej obýva vlhké až polosuché lesy. Ale tento druh motýľa možno niekedy nájsť aj v pomerne suchých biotopoch, ako sú vresoviská, parky, záhrady a suché pasienky.

Doba letu:

Dospelé motýle lietajú od konca apríla do septembra, no v teplých oblastiach sa môžu objaviť už v marci. Húsenice sa zvyčajne vyskytujú v prírode v júli a auguste a o niečo neskôr na jeseň. Máva dve generácie do roka. Tento druh motýľa prezimuje ako kukla.

Potrava:

Húsenice tohto druhu motýľa sa živia okrem krušiny (Frangula) aj listami ostružín (Rubus), rešetliaka (Rhamnus), ríbezlí (Ribes), či jabloní (Malus) . Stále častejšie sa vyskytuje v záhradách.

Dospelé motýle vyhľadávajú celý rad rastlín na pitie nektáru, vrátane černíc a kríkov budlejí (Buddleja davidii).

Motýle na slovensku

Perlovec malý – Issoria lathonia

Perlovec malý

Perlovec malý sa rád zdržiava na suchých trávnatých plochách alebo úhoroch. Motýľ vďačí za svoje meno veľkým bielym škvrnám na spodnej strane hnedých krídel.

Popis:

Perlovec malý má žlto-červeno sfarbené horné krídla. Majú pomerne rovnomerný vzor pozostávajúci z okrúhlych čiernych škvŕn. Spodné strany krídel má žltohnedé. Majú na sebe, na spodnej strane, veľké biele škvrny s perleťovým leskom, ktoré pripomínajú perly.

Na spodnej strane zadných krídel nie je len vonkajší rad svetlých škvŕn, ale aj ďalší rad menších škvŕn. Sú tmavohnedej farby a majú svetlohnedé okraje a tiež majú biele stredy. Podobné škvrny sa nachádzajú na spodnej strane predných krídel v blízkosti ich špičiek. Tam majú motýle okrem veľkých, bielych perleťových škvŕn aj malé, hnedé škvrny s bielymi stredmi.

Húsenice perlovca malého majú sivohnedú farbu. Na tejto základnej farbe sú čierne škvrny. Zadnú stranu navyše zdobí tesne umiestnený dvojitý rad bielych čiar. Na tele majú žltohnedé ostne. Smerom ku špičke ich majú belavé a mierne rozstrapkané.

Rozpätie krídel je asi 35 mm až 45 mm, dĺžka húsenice maximálne asi 35 mm.

Biotop:

Perlovec malý obľubuje oblasti s riedkou vegetáciou, ako sú suché trávnaté porasty alebo úhor. Druh sa občas vyskytuje aj na extenzívne využívanej obrábanej pôde.

Doba letu:

Dospelé motýle lietajú od apríla do októbra, ale v teplých rokoch sa objavujú
niekedy už v marci.

Perlovec malý má tri generácie ročne. Okrem toho jedince z južnej Európy často migrujú do strednej Európy.

Húsenice možno nájsť od júla do októbra alebo v teplých rokoch až do začiatku novembra; V niektorých rokoch je možné húsenice pozorovať aj koncom zimy, kým sa zakuklia. To znamená, že tento druh motýľa prezimuje ako húsenica stredného larválneho štádia.

Potrava:

Húsenice perlovca malého konzumujú rôzne druhy fialiek (Viola). Jedia napríklad listy fialky roľnej – maceška (Viola arvensis). Na pitie nektáru motýle vyhľadávajú rôzne kvety, vrátane bodliakov (Cirsium a Carduus), kríky budlejí (Buddleja davidii) ale aj nevädze lúčnej(Centaurea jacea).

Perlovec malý je rozšírený v strednej Európe a na mnohých miestach je stále bežný.

Motýle na slovensku

Mlynárik rezedový – Pontia edusa

Mlynárik rezedový

Mlynárik rezedový má na vrchnej strane základnú farbu krídel bielu až sivobielu. Aj základnú farbu spodnej strany krídel má tiež bielu až sivobielu. Pre mlynárika rezedového je typický nápadný sivozelený vzor.

Popis:

Mlynárik rezedový má na vrchnej strane krídla v základnej farbe biele až sivobiele. Na tejto základnej farbe má tmavosivé až čierne škvrny na predných krídlach v strede krídla, ako aj na vonkajšom okraji a na konci krídla. Na hornej strane zadných krídel má tiež tmavosivé škvrny.

Rovnako má aj základnú farbu spodných strán krídel bielu až sivobielu.

Tykadlá má tento druh motýľa biele.

Húsenice majú základnú farbu sivobielu až bielu. Na tele majú niekoľko žltých pozdĺžnych pruhov a tiež početné čierne škvrny rôznych veľkostí. Telo majú jemne ochlpené. Na prvý pohľad si ich možno pomýliť s húsenicami mlynárika kapustového (Pieris brassicae), ktoré sú ale oveľa bežnejšie ako húsenice mlynárika rezedového.

Rozpätie krídel 42 mm až 48 mm, maximálna dĺžka húsenice cca 25 mm.

Biotop:

Motýľ obľubuje otvorené trávnaté porasty, lúky bohaté na kvety, alebo skalnaté svahy. Motýle sa vyskztujú aj na brehoch riek.

Doba letu:

Mlynárik rezedový lieta od apríla do septembra. Je to sťahovavý motýľ s veľmi kolísavou populačnou hustotou.
Húsenice sa objavujú približne od mája do novembra.

Lieta v niekoľkých generáciách.

Mlynárik rezedový prezimuje ako kukla.

Rozšírenie:

Tento motýľ bol zaznamenaný hlavne na západnom slovensku – Bratislava a na Záhorí, na východe v okolí Košíc. Pretože sú to sťahovavé motýle, populácia značne kolíše.

Potrava:

Húsenice mlynárika rezedového sa zvyčajne živia listami rôznych kapustových rastlín (Brassicaceae) arezedovýcht (Resedaceae).

Dospelé motýle rezeda vyhľadávajú na pitie nektáru rôzne rastliny vrátane levandule (Lavandula), starčeka (Senecio) a rozchodníka vzpriameného (Hylotelephium telephium).

Motýle na slovensku

Súmračník skorocelový – Carterocephalus palaemon

Súmračník skorocelový

Súmračník skorocelový obľubuje lúky s kríkmi. Obýva aj suché trávnaté porasty a okraje lesov. Upúta žltkastými škvrnami na hornej strane krídel.

Popis:

Na vrchnej strane má oba páry krídel tmavohnedé s kresbou z oranžovohnedých až žltkastých kockových škvŕn. Základnú farbu spodnej strany krídel má naopak žltohnedú s bielymi škvrnami s úzkym tmavým okrajom.

Tieto motýle vedia veľmi rýchlo lietať.

Húsenice majú štíhle telo so svetlozelenou základnou farbou. Telo má aj niekoľko bielych a tmavozelených pozdĺžnych pruhov. Starnutím tmavnú a celkovo majú tmavozelenú farbu. Na jeseň opäť zmenia farbu a zhnednú so svetlými pozdĺžnymi pruhmi, vďaka čomu sa v zime dobre maskujú vo vyschnutom poraste. Toto hnedasté sfarbenie vykazujú aj po zimnom spánku nasledujúcu jar.

Rozpätie krídel asi 22 mm až 28 mm, maximálna dĺžka húsenice asi 23 mm.

Biotop:

Tento druh motýľa sa vyskytuje na lúkach s kríkmi, ktoré môžu byť suché aj vlhké; Obýva aj suché trávnaté porasty ale i okraje lesov.

Doba letu:

Dospelé motýle možno pozorovať približne od polovice mája do júna. Samce sú teritoriálne, robia krátke a krátke okružné cesty v blízkosti svojho územia, aby ho ubránili. Húsenice sa objavujú od júla do jesene. Od marca do mája ich možno po zimnom období opäť nájsť a na jar sa zakuklia.

Súmraćník skorocelový lieta v jednej generácii ročne.

Tento druh motýľa prezimuje ako húsenica.

Potrava:

Húsenice súmračnika skorocelového sa živia na rôznych trávach. Kŕmia sa okrem iného na reznačke laločnatej(Dactylis glomerata), psiarke lúčnej(Alopecurus pratensis), bezkolenci belasom (Molinia caerulea) a timotejke lúčnej (Phleum pratense).

Dospelí jedinci obzvlášť radi pijú nektár na zbehovci plazivom (Ajuga) a hyacintovci (Hyacinthoides non-scripta).

Rozšírenie:

Oblasť rozšírenia súmračníka skorocelového je vo veľkej časti Európy. Na juhu začína v severných Pyrenejach a tiahne sa cez stredné a severné Francúzsko a talianske Dolomity na sever do Škandinávie. Motýle sa vyskytujú aj v strednej a severnej Ázii.

Motýle na slovensku

Ostrôžkár černicový – Callophrys rubi

Ostrôžkár černicový

Ostrôžkár černicový lieta na lúkach, otvorených trávnatých porastoch, vresoviskách a okrajoch lesov. Vrchná strana krídel je sivohnedá, spodná strana trávovo zelená. Zvyčajne majú krídla zatvorené a dobre splývajú s okolím.

Popis:

Ostrôžkar černicový sa maskuje vďaka svojmu sfarbeniu zvyčajne veľmi dobre. Krídla má z hornej strany sivohnedé a zo spodnej strany trávovo zelené. Zelené sfarbenie pri zatvorených krídlach dokonale splýva s okolím a motýle takmer, keď sedia na listoch. Jedine biela prerušovaná čiara kúsok za stredom krídla zdobí spodok krídiel. Zelená spodná strana krídel je však nielen dobrým maskovaním, ale aj ideálnym identifikačným znakom, pretože ostrôžkár černicový je jediným druhom vyskytujúcim sa v strednej Európe, ktorý má toto sfarbenie.

Samce majú na hornej strane každého predného krídla škvrnu

Húsenice majú zelenú farbu, pričom chrbát majú o niečo tmavší ako zvyšok tela. Žltý pruh sa tiahne od hlavy po zadný koniec tela na každom boku.

Rozpätie krídel cca 25 mm, maximálna dĺžka húsenice cca 15 mm.

Biotop:

Ostrôžkár černicový preferuje suché, teplé oblasti, pričom sa vyskytuje sa v krovinatých porastoch, lúkach, otvorených trávnatých porastoch, vresoviskách a okrajoch lesov. Okrem toho, že motýle vyžadujú teplé prostredie nemajú zvláštne nároky, čo sa týka biotopov, v ktorých žijú.

Doba letu:

Dospelé motýle lietajú od marca do júla a majú jednu generáciu ročne.

Tento druh motýľa prezimuje ako húsenica.

Potrava:

Ku kŕmnym rastlinám húseníc patrí kručinka farbiarska (Genista tinctoria), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus) a nátržník (Potentilla).

Dospelé motýle sajú nektár z rôznych rastlín, vrátane ďateliny (Trifolium) a drieň (Cornus).

Motýle na slovensku