Andrena minutula -zástupca drobných, ale nenápadných včielok, veľkých len okolo 7 milimetrov je prítomný takmer všade. Ako zdroj potravy slúži takmer každý kvet. Nemá žiadne špeciálne požiadavky na svoje biotopy či tradičné rastliny a produkuje dve generácie ročne.
Andrena minutula je dlhá 5-7 mm. Má čiernu farbu s riedkymi chĺpkami. V teréne ju ťažko odlíšite od podobne malých druhov . Zaujímavosťou je, že samce prvej generácie majú na hlave čierne chĺpky, kým samci druhej generácie naopak biele.
Biotop:
Tento druh obýva okraje lesov, živé ploty, lúky, pieskové oblasti, štrkoviská aj hlinené jamy, parky záhrady. Nájdete ju v celej strednej európe.
Hniezdenie:
Včela sama kope zemné hniezda. Stačí, aby lokality neboli husto zarastené.
Potrava:
Andrena minutula je polyektický druh. Ako zdroj potravy je vhodný takmer každý kvet, ktorý má peľ alebo nektár: na jar od podbeľa po čerešňu a v lete od boľševníka po zlatobyľ. Navštevuje minimalne 11 čeľadí rastlín: čeľaď javorovitých (Aceraceae), mrkvovité.(Apiaceae), čeľaď astrovité (Asteraceae), kapustová zelenina (Brassicaceae), klinčeky (Caryophyllaceae), tučnolisté (Crassulaceae), čeľaď mätových (Lamiaceae), iskerníky (Ranunculaceae), ruže (Rosaceae), vŕby (Salicaceae), krtičníkovité rastliny (Scrophulariaceae).
Doba letu:
Pieskorypka drobná má dve generácie za rok (bivoltine). Prvá generácia lieta od začiatku apríla do konca mája a druhá generácia od konca júna do polovice augusta.
Drevár malý, obdobne ako jeho väčší pribuzní, rozširuje svoje teritórium smerom na sever. Nakoľko bol zaznamenaný v Maďarsku, ale aj na Morave, je predpoklad, že už lieta aj na našom území.
Drevár malý máva veľkosť cca 14-16 mm. Naozaj je to menší príbuzný Xylocopa valga, alebo Xylocopa violacea. Hrudník a brucho je trblietavé metalické modro-čierne, krídla má tmavé. Samica má čierne chlpy, zadná končatina na vonkajšej strane má 2 vyčnievajúce zuby. Samec je čierno chlpatý okrem žltých alebo hnedých chlpov na krku, zadná končatina na vonkajšej strane má 1 zub. Vďaka menšej veľkosti sa X. iris dá ľahko odlíšiť od Xylocopa violacea (do 25 mm) a má kefku na bruchu.
Biotop:
Južná Európa, panónska nížina aj dolné Rakúsko, záznamy aj na Morave. Teplá, suchá otvorená krajina s dostatkom mŕtveho dreva.
Hniezdenie:
Nakoľko má menšie rozmery, využíva aj stonky a vetvičky. Ak si samička nájde suchú vzpriamenú stonku hrubú do cca 16 mm, najprv ohryzie vo výške cca 10 až 20 cm štrbina širokú do 10mm. Potom stonku skráti – maximálne na 40cm a otvor , ktorý takto vznikne hore zakryje zátkou. Vytvorí cca 5-7 plodových buniek, každá je oddelená dreňou, ktorá sa pri vydlabaní produkuje vo veľkých množstvách. Od vajíčka po včelu schopnú lietať trvá Xylocopa iris asi dva mesiace. Obe pohlavia neskôr prezimujú v stonkách, z ktorých vzišli. Využíva najmä boľševník, bodliaky, slnečnicu a tiež bazu čiernu.
Potrava:
Drevár malý nie je špecializovaný, ale uprednostňuje čeľade rastlín bôbovité (Fabaceae) a hluchavkovité (Lamiaceae)
Doba letu:
Doba letu: 1 generácia za rok. Drevár lieta od polovice apríla do polovice októbra.Zimuje ako dospelé imago.
Špeciálne vlastnosti:
Nakoľko osídľuje aj stonky rastlín nemal by byť problém pomôcť tomuto druhu s hniezdením. Tieto b sa ale nesmeli odstraňovať až do začiatku mája, keď dospelé prezimované včiel začnú vylietať z hniezd.
Drevár potulný je veľmi ťažko rozpoznatelný od drevára fialového. Oba druhy sa dajú na juhu Slovenska už niekoľko rokov bežne pozorovať. Drevár fialový bol prítomný skôr.
Xylocopa valga je aj veľkosťou podobná svojmu oveľa bežnejšiemu príbuznému -Xylocopa violacea. Samice oboch druhov sú si veľmi podobné a v teréne sa nedajú rozlíšiť. Samčekov je možné okamžite odlíšit podľa zakrivených a oranžovo pásikových koncov tykadiel Xylocopa violacea. Drevárom bez tejto charakteristiky teda môže byť valga samica a samec, alebo samica violacea, pokiaľ nie je možné podrobnejšie vyšetrenie najmä zadnej končatiny a tykadiel.
Dĺžka cca 22-28 mm. Telo, chlpy a tykadlá má čierne, krídla v trblietavej metalickej modro-čiernej farbe. Samica má zadnoe končatiny na vonkajšej strane pokryté mnohými zubami. Samec má 3. segment tykadla tak dlhý ako 4. a 5. segment spolu. Zadné končatiny majú len jeden zub. Drevár potulný má kopulačný aparát o niečo menší ako drevár fialový.
Biotop:
Južná a južná stredná Európa Stanovište: teplá, suchá krajina, v obytných oblastiach, parkoch a záhradách atď., za predpokladu, že je k dispozícii dostatok mŕtveho dreva.
Popis:
Vlastnosti: cca 20-30 mm; Telo a vlasy čierne a krídla v trblietavej metalickej modro-čiernej farbe. Samica: Spodná strana tykadiel väčšinou čiastočne žltá; 2 rady zubov na vonkajšej strane zadných nôh. V teréne veľmi ťažko odlíšitelné od X. valga . Chrbát(štít-scutum) je s čiernymi a sivými vlasmi.. Tykadlá ohnuté na konci, 5. segment tykadiel dlhý ako 4. – 6. segment spolu. Zadná končatina na vonkajšej strane s 1 malým zubom.
Samice sa v teréne ťažko odlíšia od podobne veľkej, predtým veľmi vzácnej Xylocopa valga, a ak nie je priame porovnanie je možná aj zámena s predtým zriedkavou a len do 16 mm dlhou Xylocopa iris. Violaceu napokon spoznáte podľa mierne ohnutých koncov tykadiel so žltkastým až oranžovým pásikom.
Biotop:
Drevár potulný obýva teplé oblasti a suchú krajinu, sady, parky a záhrady v obytných oblastiach za predpokladu, že je k dispozícii dostatok mŕtveho dreva.
Potrava:
Drevár potulný nie je špecializovaný ale predsa len uprednostňuje čeľade rastlín bôbovité – napríklad aj agát (Fabaceae) hluchavkovité (Lamiaceae), astrovité(Asteraceae) a borákovité (Boraginaceae).
Doba letu:
Drevár potulný má jednu generáciu ročne (univoltine). Lietajú od marca – koniec októbra. V lete generácia po prezimovaní do júla/augusta a nová generácia od konca leta. Prezimujú teda ako dospelé jedince. Najprv vyliezajú samce, ktoré lietajú po okolí a snažia sa nájsť samičky. Po párení sa samice pokúšajú založiť nové hniezda.
Hniezdenie:
Hniezdne chodby si vyhrabáva v mŕtvom dreve, t. j. hubami napadnutých, krehkých kmeňoch a konároch, starých stĺpoch, krehkých trámoch atď. Potrebuje väčšie priemery – paralelne s hlavným priechodom je vykopaných niekoľko vedľajších priechodov alebo chovných rúr, ktoré často ležia na rovnakej úrovni. Plodné bunky, najvzdialenejšie od hlavného priechodu vytvorí ako prvé, steny medzi plodovými bunkami vytvorí z hoblín a slín ohryzených z bunkových stien. Mimochodom, pôrodné hniezda sa využívajú aj ako zimovisko, inak včely dreváre zimujú v mŕtvom dreve, dokonca aj v sprašových múroch a starých múroch.
Ako prilákať dreváre na záhradu:
Neodstraňujte staré pne., môžete ich položiť vertikálne. Lákajú ich hlavne pne listnatýh stromov, zdá sa že obľubujú jabloň. Inak pne vŕb topoľa, jelše. Peň by mal mať aspoň 15 cm. Do takéhoto dreva sa odporúča navŕtať otvory o priemere 12mm a hĺbky len 4 centimetre. Zvyšok si drevár upraví sám. Vzdialenosť minimálne 50cm od seba .
Drevár fialový lat. Xylocopa violacea Pomerne bežná včela na juhu Slovenska. Objavuje sa stále častejšie aj na severe. Laici si ju často kvôli veľkosti mýlia s čmeliakom.
(c) boromir , Drevár fialový
Popis:
Vlastnosti: cca 20-30 mm; Telo a vlasy čierne a krídla v trblietavej metalickej modro-čiernej farbe. Samica: Spodná strana tykadiel väčšinou čiastočne žltá; 2 rady zubov na vonkajšej strane zadných nôh. V teréne veľmi ťažko odlíšitelné od X. valga . Chrbát(štít-scutum) je s čiernymi a sivými vlasmi.. Tykadlá ohnuté na konci, 5. segment tykadiel dlhý ako 4. – 6. segment spolu. Zadná končatina na vonkajšej strane s 1 malým zubom.
Samice sa v teréne ťažko odlíšia od podobne veľkej, predtým veľmi vzácnej Xylocopa valga, a ak nie je priame porovnanie je možná aj zámena s predtým zriedkavou a len do 16 mm dlhou Xylocopa iris. Violaceu napokon spoznáte podľa mierne ohnutých koncov tykadiel so žltkastým až oranžovým pásikom.
Biotop:
Drevár fialový obýva teplé oblasti a suchú krajinu, sady, parky a záhrady v obytných oblastiach za predpokladu, že je k dispozícii dostatok mŕtveho dreva.
Potrava:
Drevár fialový nie je špecializovaný ale predsa len uprednostňuje čeľade rastlín bôbovité (Fabaceae) hluchavkovité (Lamiaceae), astrovité(Asteraceae) a borákovité (Boraginaceae).
Doba letu:
Drevár fialový má jednu generácia ročne (univoltine). Lietajú od marca – koniec októbra. V lete generácia po prezimovaní do júla/augusta a nová generácia od konca leta. Prezimujú teda ako dospelé jedince. Najprv vyliezajú samce, ktoré lietajú po okolí a snažia sa nájsť samičky. Po párení sa samice pokúšajú založiť nové hniezda.
Hniezdenie:
Drevár fialový vyhľadáva podobné stanovištia, v akých sa sám vvinul. Najčastejšie sú to veľké otvory v stromoch, ktoré vznikli pričinením väčších druhov chrobákov.
Niekedy podobné otvory nájdu dreváre aj v ľudských stavbách a dreváre zahniezdia aj v drevených trámoch strechy. Pomocou silných hryzadiel si tieto otvory zväčšia a vyčistia od prebytočného materiálu. Okrem hlavnej dutiny môžu tvoriť aj niekoľko bočných chodieb. Bočné steny dutiny následne potrú sekrétom, ktorý zamedzuje vsakovaniu vlhkosti. Keď je hniezdo pripravené, samica ide hľadať potravu v podobe peľu. Keď sa samica vráti domov s peľom, plazí sa dolu na koniec bunky a obráti sa hore nohami, takže je opäť tvárou k vchodu. Samička ukladá peľ viackrát. Keď sa pridá aspoň polovica peľu, zmieša sa nektárom a spracuje ho na pastu. Povrch pasty je posiaty drobnými krátermi a jej farba sa mení podľa nektáru a druhu rastlín. Obrovské vajíčka dlhé asi 9 – 12 mm kladú na plochý alebo mierne konkávny povrch peľovej pasty. V priemere len 7 vajec na hniezdo. Medzi plodovými bunkami samica obhrýza drevnú štiepku alebo dreň z vnútorných stien a tento materiál mieša so slinami, prípadne aj s nektárom.
(c) Susanne Vogel Drevár fialový
Bunky má dlhé 14 až 20 mm, pričom prvá stena je najkratšia a posledná je najdlhšia. Najprv samica vytvorí prstencový okraj s hrúbkou 4–5 mm a potom v strede špirálovitý povrch s hrúbkou len 2 mm. Na vnútornej strane je medzistena hrubá a plochá, ale na vonkajšej strane je hladká a konkávna, pretože ju včela vyhladzuje hlavou a vonkajšími stranami prednej končatiny kosti a tiež zadnými nohami. Larva sa po vyliahnutí živí nazhromaždenými zásobami potravy. Jej vývin trvá približne dva mesiace. Následne sa zakuklí. V kukle prebieha premena na imágo Dospelé samice žijú týždne až mesiace a zvyčajne sa dočkajú vyliahnutia svojich potomkov. Na jeseň sa nové dospelé jedince poslednej generácie schovávajú na zimný spánok a cyklus sa opakuje.
