Bór

Bór ovplyvňuje v rastlinách klíčenie, opeľovanie, transport cukrov, vývoj bunkovej steny, tvorbu bielkovín a metabolizmus sacharidov. Je jednou z najčastejšie nedostatočných mikroživín. Rastliny majú sťažený príjem bóru v alkalických pôdach a naopak môže mať toxické množstvá v kyslých pôdach. Nedostatok bóru ovplyvní vegetatívny a reprodukčný rast rastliny. Príznaky nedostatku zahŕňajú chlorózu, odumieranie púčikov/kvetov a odumieranie nového rastu.

Funkcie bóru
  • Delenie buniek
  • Premiestnenie Ca
  • Syntéza bielkovín
  • Metabolizmus uhľohydrátov
  • Životaschopnosť peľu
  • nasadenie a tvorba peľu a plodov
  • Tvorba hormónov
Príznaky nedostatku bóru
  • Hrubé, zvlnené, krehké tkanivá
  • Praskanie, štiepenie tkaniva, niekedy s gummózou
  • Znížené kvitnutie, násada semien a násadu plodov
  • Rastové body môžu odumrieť a vytvárať viaceré bočné výhonky
  • Malé, zdeformované ovocie
  • Poruchy vnútornej dužiny ovocia
Antagonizmus bóru
  • Vysoká hladina draslíka ovplyvňuje negatívne príjem bóru a naopak
Stimulácia
  • Bór stimuluje translokáciu vápnika
  • bór zvyšuje obsah dusičnanov
  • bór zvyšuje príjem fosfátov
Faktory ovplyvňujúce dostupnosť bóru
  • Pôdy s vysokým pH
  • Na vápenatých pôdach
  • Pôdy s vysokým obsahom N a/alebo Ca
  • Piesočnaté pôdy, ktoré sa ľahko vylúhujú
  • Pôdy s nízkym obsahom organických látok
  • Chladné, vlhké počasie (najmä po dlhom období sucha)
Rastliny s vyššími nárokmi
  • jačmeň, kukurica, ovos, cirok, slnečnica, ďatelina, lucerna, fazuľa, sójové bôby, orechy, jadrové ovocie, kôstkové ovocie, okopaniny, zelenina, olejnaté semená, repka, pšenica

https://www.time-zone.sk/mikroziviny/

Síra

Síra sa podieľa na tvorbe chlorofylu. Tento prvok je nutný na vykonávanie fotosyntézy a zasahuje do syntézy bielkovín a tvorby tkanív. Síra je základom metabolizmu dusíka, pretože zlepšuje účinnosť dusíka. Síra tiež celkovo zlepšuje obranyschopnosť rastlín. Nedostatok síry je zriedkavý, ale keď sa vyskytne, rastlina zosvetlí farbu a nadobudne svetlozelený vzhľad. Ako pri všeobecnej chloróze, ktorú pozorujeme pri nedostatku dusíka. Rastliny s vysokými nárokmi na dusík musia mať aj dostatok síry, aby dokázali dusík využiť.

Funkcie síry
  • Podobné požiadavky ako fosfor
  • Zložka niekoľkých aminokyselín, ktoré sa podieľajú nevyhnutné na tvorbe bielkovín
  • Podporuje činnosť niektorých enzýmov a vitamínov
  • Potrebné pre tvorbu chlorofylu
  • Nedostatok nepriaznivo ovplyvňuje obsah oleja v niektorých olejnatých plodinách a kvalitu pečenia v plodinách pšenice
  • Pomáha pri stabilizácii dusíka
  • Potrebná na tvorbu hľuziek s baktériami v strukovinách
Príznaky nedostatku síry
  • Podobne ako pri nedostatku dusíka
  • žltnutie listov začína už na nových listoch (pri dusíku je to skôr na starších)
  • V strukovinách sú vytvorené hľuzky s baktériami viažúce dusík menšie, skôr bledé ako ružové a ich počet je znížený
  • V poľných plodinách slabý výnos, nízky obsah bielkovín, svetlozelené a žlté listy
  • aj purpurovanie okrajov a medzižilových oblastí je bežné na mladých aj starých listoch
Antagonizmus síry

Vysoké hladiny S môžu znížiť dostupnosť:

  • Molybdénu (v neprítomnosti fosforu)
  • Selénu
Faktory ovplyvňujúce dostupnosť síry
  • Kyslé, piesočnaté pôdy, kde bol vylúhovaný síran, najmä oblasti s vysokými zrážkami
  • Neustále obrábané pôdy s nízkym obsahom organickej hmoty
Citlivé plodiny

Pšenica, jačmeň, ovos, tritikale, kukurica, kanárske semeno, repka, slnečnica, hrach, šošovica, cícer, fazuľa, lucerna, ďatelina, medik

https://www.time-zone.sk/makroziviny-v-pode/

Horčík

Horčík tvorí jadro molekuly chlorofylu, a preto je nevyhnutný pre fotosyntézu. To z neho robí nenahraditeľný prvok pre vývoj rastlín. Horčík podporuje vstrebávanie a transport fosforu. Prispieva k ukladaniu cukrov v rastline. Horčík plní funkciu aktivátora enzýmov a v skutočnosti aktivuje viac enzýmov ako ktorákoľvek iná živina. Nedostatok horčíka má za následok slabé stonky, stratu zelene v najstarších listoch a výskyt žltých a hnedých škvŕn, aj keď žilky listov zostávajú zelené.

Funkcie horčíka
  • je to centrálna molekula chlorofylu
  • Podporuje viaceré funkcie rôznych rastlinných enzýmov
  • Pomáha rastline vytvárať cukor a škroby
  • Hrá dôležitú súčasť translokácie fosforu
Príznaky nedostatku horčíka
  • Interveinálna chloróza začínajúca na vrcholoch starších listov. Žily zostávajú zelené, zatiaľ čo chlorotické oblasti zožltnú až zhnednú (iné farby u niektorých rastlín)
  • Listy sú krehké a nekrotické a môžu aj predčasne opadávať
  • Výnos môže byť vážne znížený
  • Na niektorých odrodách čierneho hrozna a kôstkovitého a kôstkového ovocia sa môžu vyvinúť medzižilové červené chlorotické oblasti
Antagonizmus horčíka

Vysoké hladiny Mg môžu znížiť dostupnosť:

  • Draslíka

Zvýšené hladiny horčíka môžu vyvolať dopyt po ďalších:

  • Fosfor
  • Dusík
Faktory ovplyvňujúce dostupnosť horčíka
  • Piesočnaté, kyslé pôdy, najmä v oblastiach s vysokými zrážkami, kde je vyplavovaný z pôdy.
  • Pôdy s hrubou štruktúrou vo vlhkých oblastiach
  • Pri dlhodobo chladných a vlhkých podmienkach
  • Pôdy, kde bol nárazovo pridaný draslík vo veľkom množstve
  • Pôdy, ktoré boli opakovane hnojené
  • pri väčšom odstránení listov a koncových výhonkov postupujúcom od základne ku špičke
Citlivé plodiny

Vinič, jadrové ovocie, kôstkové ovocie, citrusy, paradajky, paprika, brokolica, karfiol, šalát, zemiaky, petržlen, tekvica, obilniny, olejnaté semená, kukurica a iné koreňové plodiny

https://www.time-zone.sk/makroziviny-v-pode/

Vápnik

Vápnik sa viaže na steny rastlinných tkanív, stabilizuje pritom bunkovú stenu a podporuje tvorbu bunkovej steny. Vápnik sa podieľa aj na raste a vývoji buniek. Zlepšuje vitalitu rastlín, aktivuje tvorbu koreňov a ich rast. Vápnik prispieva k zadržiavaniu minerálov v pôde a transportu týchto minerálov. Okrem toho neutralizuje toxické látky v rastlinách a prispieva k tvorbe semien. Vápnik stabilizuje a reguluje niekoľko rôznych procesov a nedostatok vápnika spôsobuje žlté a hnedé škvrny na listoch. Vo všeobecnosti jeho nedostatok spomaľuje rast rastlín.

Funkcie vápnika
  • Správne fungovanie rastových bodov, najmä koreňov koreňov
  • Vytvára zlúčeniny, ktoré posilňujú bunkové steny
  • Pomáha pri delení a predlžovaní buniek
  • Neutralizuje organické kyseliny
  • Napomáha správnemu fungovaniu ale aj priepustnosti bunkových membrán
  • Reguluje syntézu bielkovín a naviac spomaľuje proces starnutia
Príznaky nedostatku vápnika
  • Mäkké ovocie
  • Senescentný rozklad a zlá skladovateľnosť ovocia
  • Vnútorné a vonkajšie poruchy zeleniny a plodov ovocia
  • Terminálne puky a koreňové hroty sa nevyvíjajú normálne
  • Zakrpatené koreňové systémy
  • Listy tráv sa neotvárajú správne,ale špičky sa lepia na najbližší najnižší list
Antagonizmus vápnika

Vysoké hladiny Ca môžu zasa znížiť dostupnosť:

  • mangán
  • Draslík
  • Železo
  • Sodík a hliník
  • bór
  • Zinok
  • magnézium
  • Fosfor
Faktory ovplyvňujúce dostupnosť vápnika
  • Tam, kde je v pôde nepriaznivá rovnováha Ca, Mg a K (obzvlášť pri veľkom prísune draslíka v piesočnatých pôdach)
  • Tiež tam, kde boli použité vysoké množstvá N
  • Pôdy s nízkym pH, teda veľmi kyslé
Citlivé plodiny
  • Vápnik sa v rastlinách ľahko nepremiestňuje, preto je potrebný stály prísun. Mal by sa aplikovať na listy a v plodiacich plodinách a mal by byť dostupný po odkvitnutí
  • Vyššiu spotrebu majú aj stromové plodiny, ovocie a zelenina
  • Luskovité plodiny, obilniny, repka, strukoviny

https://www.time-zone.sk/makroziviny-v-pode/

Draslík

Draslík sa podieľa na regulácii vody a transporte zásobných látok rastliny. Zvyšuje kapacitu fotosyntézy, posilňuje bunkové tkanivo a aktivuje vstrebávanie dusičnanov. Draslík stimuluje kvitnutie a syntézu sacharidov a enzýmov. To zase poskytuje zvýšenie schopnosti rastliny odolávať nepriaznivému prostrediu, ako sú nízke teploty, a zabraňuje vädnutiu. Preto nedostatok draslíka znižuje odolnosť rastlín voči suchu a mrazom alebo napadnutiu hubou. To zase vedie k nedostatku rovnováhy medzi ostatnými živinami, ako je vápnik, horčík a dusík. Pri nedostatku draslíka sa na listoch objavia tmavé škvrny.

Funkcie draslíka
  • Pomáha pri fotosyntéze a fungovaní chlorofylu
  • Zúčastňuje sa tvorby a translokácie škrobov, cukrov aj tukov
  • Tvorba bielkovín
  • Pomáha pri udržiavaní vnútorného tlaku buniek
  • Znižuje vädnutie hlavne udržiavaním rovnováhy solí a vody v bunkách
  • Zlepšuje kvalitu plodín
  • Zvyšuje rast koreňov a odolnosť voči chorobám a aj suchu
Príznaky nedostatku draslíka
  • Tvoria sa svetlozelené, žlté staršie listy, ktoré sa vyvinú aj do spáleniny listov
  • Zakrpatený rast rastlín
  • Znížená odolnosť voči chorobám
  • Oslabené steblá obilnín
  • Zdeformované semeno a ovocie
Antagonizmus draslíka

Vysoké hladiny fraslíka môžu znížiť dostupnosť ďalších živín, hlavne

  • bóru
  • magnézia

okrem toho zvýšené hladiny draslíka môžu vytvoriť požiadavku na viac:

  • Železa
  • mangánu
Draslík a faktory ovplyvňujúce jeho dostupnosť
  • Neustále obrábané pôdy, ale s nízkym obsahom organickej hmoty
  • Pôdy bez vyvážených programov hnojenia
  • Ľahké a piesčité pôdy.
  • Dlhšie obdobia sucha
  • Silne vápenatá pôda
  • Predĺžené obdobia silných dažďov na niektorých pôdach, ktoré draslik vylúhujú
  • Pôdy, v ktorých boli odstránené nedostatky fosforu a molybdénu
  • Pôdy vytvorené zo základného materiálu, ktorý už bol s nízkym obsahom draslíka
Plodiny vyžadujúce draslík

Obilniny, kukurica, repka, strukoviny, fazuľa, hrach, slnečnica, zemiaky, paradajky, brokolica, rebarbora, tekvica, šalát, jablká, bobuľové ovocie, citrusy, hrozno, orechy, mučenka, kôstkové ovocie

https://www.time-zone.sk/makroziviny-v-pode/

Fosfor:

Fosfor sa podieľa na raste koreňov, ktorý stimuluje. Vo vzdušnej zóne uprednostňuje kvitnutie. Hoci je fosfor potrebný aj v období rastu rastliny, oveľa viac sa zapája do fázy kvitnutia. Fosfor sa podieľa na transporte a skladovaní energie. Zlepšuje celkový stav rastliny a zvyšuje schopnosť rastliny odolávať nepriaznivým klimatickým podmienkam. Fosfor je nevyhnutný pri tvorbe organických zlúčenín a správnom vykonávaní fotosyntézy. Nedostatok fosforu má za následok neskoré, nedostatočné kvitnutie, hnednutie a zvráskavenie listov a celkovo nedostatok vitality.

Funkcie fosforu
  • Nevyhnutný pre správne delenie buniek a tvorbu nových buniek
  • Fotosyntézu
  • Tvorbu cukru a škrobu
  • Prenos energie
  • Transport sacharidov
Príznaky nedostatku fosforu:
  • Znížený rast
  • Niekedy zakrpatené a viditeľné len zo skrátených internódií, menších listov, zníženého rastu výhonkov
  • Tmavo zelená farba v niektorých plodinách
  • Fialové listy v niektorých plodinách (napr. Brassicas)
  • Znížené odnožovanie obilnín
  • Malé, zdeformované ovocie. Môže byť dužinatý so zlou skladovateľnosťou
  • Zlý vývoj semien
Antagonizmus fosforu

Vysoké hladiny P môžu znížiť dostupnosť:

  • Železo
  • Draslík
  • Meď
  • Zinok
Hromadenie fosforu:

Pri pravidelnom hnojení a to aj organickými hnojivami dochádza často ku hromadeniu fosforu v pôde. Určite aspoň raz ya čas je potrebné vykonať rozbor pôdy. Na rozdiel od dusíka má fosfor v pôde omnoho menšiu mobilitu a ťažšie sa vyplavuje. V podstate ho vyčerpávajú hlavne rastliny, ak ale hmota zo záhrady končí zasa v komposte, tak sa fosfor vracia a pokles bude minimálny. Následným hnojením z externého zdroja organických hnojív, ale aj syntetickymi hnojivami s NPK zložkou dokáže množstvo fosforu narastať. Zdrojom môže byť aj popol. Prirodzené odplavovanie trvá často aj desaťročia. Riešením je aj pestovanie plodín, ktoré fosfor odčerpávajú, ale spotrebujú sa mimo pozemku, bez návratu hmoty.

https://www.time-zone.sk/makroziviny-v-pode/

Dusík:

Dusík je nevyhnutný pre tvorbu chlorofylu, aminokyselín a nukleových kyselín – kľúčových zložiek, ktoré riadia fotosyntézu, syntézu bielkovín a tvorbu genetického materiálu v rastlinách. Priamo ovplyvňuje rast, vývoj a výnosy plodín. Vplýva na vegetatívny rast, produkciu biomasy, vývoj koreňov ale aj mikrobiálnu aktivitu pôdy.

Funkcie dusíka
  • Základný prvok vo všetkých živých systémoch
  • Potrebný pre všetky bunky
  • Vyskytuje sa v živej látke (protoplazme) buniek
  • Hlavná zložka bielkovín
  • Hlavná zložka chlorofylu
Príznaky nedostatku dusíka
  • Svetlo zelené, žlté listy. Chlorózu takto vidíme na starších listoch
  • Zakrpatený rast
  • Nižšie hladiny bielkovín
  • Oneskorená splatnosť
  • Znížená odolnosť voči chorobám a škodcom
  • Menšie ovocie
  • Nižšie výnosy
  • Ale aj kratšia skladovateľnosť
Antagonizmus dusíka k iným živinám

Vysoké hladiny N môžu znížiť dostupnosť:

  • Magnézia
  • Meď
Cyklus dusíka v pôde:
  1. Fixácia dusíka :
  • Atmosférický dusík (N₂) sa biologickou fixáciou dusíka (BNF) premieňa na rastlinne využiteľnú formu, amoniak (NH3).
  • Strukoviny , ako hrach a ďatelina, sú hostiteľmi symbiotických baktérií (Rhizobium) vo svojich koreňových uzlinách, ktoré viažu vzdušný dusík na amónium (NH₄⁺).
  1. Nitrifikácia :
  • Amónium v ​​pôde sa premieňa na dusičnany (NO₃⁻) nitrifikačnými baktériami (Nitrosomonas a Nitrobacter).
  • Dusičnany sú primárnou formou dusíka absorbovaného väčšinou plodín a používaného na podporu rastu vďaka svojej vysokej mobilite v pôde.
  • Avšak táto mobilita spôsobuje, že dusičnany sú náchylné na vylúhovanie, najmä v piesočnatých pôdach alebo počas silných dažďov, čo znamená, že zodpovedné postupy šírenia sú nevyhnutné na ochranu kvality vody .
  1. denitrifikácia :
  • V podmáčaných alebo zhutnených pôdach denitrifikačné baktérie premieňajú dusičnany späť na plynný dusík (N₂) alebo oxid dusný (N₂O).
  • Denitrifikácia predstavuje významnú stratu dusíka z pôdy, čím sa znižuje jeho dostupnosť pre plodiny a prispieva k environmentálnym výzvam.
  1. Mineralizácia a imobilizácia :
  • Mineralizácia je proces, pri ktorom sa organický dusík v organickej hmote pôdy (SOM) premieňa na amónium.
  • Tento proces je ovplyvnený teplotou pôdy, vlhkosťou a mikrobiálnou aktivitou.
  • Imobilizácia nastáva, keď pôdne mikróby prijímajú amónium alebo dusičnany pre svoj rast, čím sú dočasne nedostupné pre rastliny.

https://www.time-zone.sk/makroziviny-v-pode/

Anthophora plumipes – peľonoska hluchavková

Anthophora plumipes – peľonoska hluchavková je pomerne bežný druh peľonosky. V hlinitých svahoch si vykopáva hniezdo samostatne. Niekedy – následne v ďaľších rokoch, využívajú opustené hniezda aj včely murárky.

Anthophora plumipes

© Herman Berteler, https://www.inaturalist.org/observations/73421316

Anthophora plumipes

Popis:

Tento druh má dve farebné formy. Svetlá forma má sivohnedú farbu. Na nohách má hrdzavočervenú kefku a bežové pásiky na bruchu. Tmavá forma je úplne čiernosrstá. Kefku má červenú s tmavými chĺpkami. Samica meria 14 až 15 milimetrov. Samec upúta dlhými strapcami na strednom páre končatín.

Anthophora plumipes

© crochetgardener, Anthophora plumipes – tmavá forma https://www.inaturalist.org/observations/214422195

Biotop:

Obľubuje strmé brehy riek, pieskové, štrkové a hlinené jamy, vinohrady so suchým kameňom alebo sprašovými múrmi, neomietané steny starých domov, stodoly a stajne. Bežne ju nájdeme v záhradách aj v parkoch miest.

Hniezdenie:

Anthophora plumipes hniezdi v samostatne vykopaných tuneloch v hlinitom substráte na svahoch a strmých stenách, zriedka na rovných povrchoch, niekedy aj v otvorených stodolách a kôlňach. Často vytvára hniezdne zhluky až do 150 hniezd a mnohokrát hniezdi vo vlastnom rodisku. Niektoré hniezdiská existujú už aj desiatky rokov. Typ hniezda je lineárny, niekedy rozvetvený. Hlavná chodba je 4-5 cm dlhá. Z nej vedú dve alebo tri bočné chodby, dlhé 3 až 5 cm. V krátkych chodbách samica tvorí jednu bunku, v dlhých chodbách tri až štyri bunky. Bunkové steny včela vyrobí z okolitého materiálu, ktorý navlhčí vodou. Nakoniec nanesie tenkú bielu voskovú vrstvu pomocou brucha a tekutiny z Dufourovej žľazy. Naplní bunku najskôr peľom, potom nektárom a nakoniec hniezdo uzavrie. Celý proces trvá len 3-4 hodiny. Samica vytvára 3-8 hniezd.

Začiatkom mája ešte ležia vajíčka na potrave a začiatkom júna je väčšina lariev už úplne vyrastená. Kukly sa tvoria začiatkom júla. Larva sa zakuklí a premení sa bez diapauzy na hotový hmyz, ktorý prežije leto, jeseň a zimu v plodovej bunke a vyliahne sa až na jar.

Potrava:

Druh je polylektický. Kvety pravdepodobne rozoznáva podľa vône, nie podľa tvaru alebo farby. Používa chlpatý jazyk na zber peľu z úzkej kvetinovej trubice hrubolistých rastlín, ako sú pľúcniky a prvosienky, ale navštevuje aj kvety bôbovitých. Boli pozorované aj na narcise, pagaštane konskom. Samica zanecháva na navštevovaných kvetoch pachových stopy, ktoré jej pravdepodobne pomôžu kvetopätovne nájsť. Let opakuje tak, aby kvet medzitým opäť vyprodukoval nektár. Anthophora plumipes je dôležitým opeľovačom komerčne pestovanej fazule. návšteva kvetov je extrémne rýchla, trvá len asi 1-2 sekundy.

Doba letu:

Včela má jednu generácia za rok . Samce lietajú od začiatku marca do konca mája, samice od začiatku apríla do polovice júna.

Peľonosky

Anthophora furcata – peľonoska

Anthophora furcata hniezdi v starom zhnitom dreve, kde si sama hĺbi otvory. Može mať aj dve generácie do roka. Patrí do podrodu Clisoton, ktorý sa voľakedy pokladal za samostatný rod. Na brušku takmer absentujú chĺpky.

Anthophora furcata

Anthophora furcata, © Philip Mark Osso, https://www.inaturalist.org/observations/142015251

Popis:

Samica meria 11 až 13 milimetrov. Upúta nepáskovaným bruškom, ktoré je takmer bez chĺpkov. Hrudník má len riedko osrstený zlatohnedými chĺpkami. Štvrtý tergit má čierny, na piatom tergite má hrdzavočervený až oranžovým koncový strapec. Samec je podobný samici. Trochu je menší, má len od 10 do 12 milimetrov. Hlavu má so žltou tvárou. Brucho je čiastočne čierno chlpaté, Ale na tergitoch bez oranžových koncových strapcov. Na siedmom tergite má dva hroty.

Biotop:

Vyhľadáva lesné, alebo malé poľnohospodárske plochy so živými plotmi a kríkmi, parky a záhrady. Podmienkou je, že v priestore pre stavbu hniezda musí byť mŕtve drevo.

Hniezdenie:

Samica sama vyhryzie v zhnitom dreve rozvetvené lineárne hniezdo, ktoré pozostáva z dvoch alebo aj troch kolmých galérií. Každú chodbu zapĺňa 1-7 bunkami. Steny bunky vyhladí hmotou z uvoľnenej drevnej miazgy, pričom ju zmiešava s tekutinou z Dufourovej žľazy.

Potrava:

Anthophora furcata je obmedzene polyektický druh. V nutrične bohatších oblastiach obľubuje hlavne rakytník lesný a rakytník močiarny, v chudobnejších piesočnatých oblastiach uprednostňuje mätu, alebo krtičník. Samice boli tiež pozorované na kvetoch na čistci lesnom (Stachys sylvatica).

Doba letu:

Niekedy máva aj dve generácie do roka. Lieta od júna do konca septembra. Druhá generácia sa objavuje okolo začiatku augusta.

Peľonosky

Anthophora bimaculata – Peľonoska

Anthophora bimaculata je viazaná na piesočnaté oblasti. Na Slovensku je jej výskyt obmedzený podľa záznamov na Záhorie. Včielka bola pozorovaná v tejto oblasti v Čároch, Studienke, Veľkých Levároch, Malackách a v Lábe.

Anthophora bimaculata

(c) macro_expert , https://www.inaturalist.org/observations/222796825

Popis:

Včielka meria 8-9 mm. Na hrudníku je hnedá srsť, čierne a biele brucho. Samica má tvár belavo-žltú, s hnedo-čiernymi vlasmi. Hrudník má žltohnedú srsť s jednotlivými čiernymi chĺpkami. Druhý až piaty tergit má riedke priľahlé vlasy. Samec je podobný. Hlava má žltohnedé chlpky, tvár má žltú. Chlpy hrudníka sú červenohnedé. Prvý a druhý tergit je riedko žltohnedo chlpatý. Tretí až piaty tergit majú čierne chĺpky, všetky s belavými koncovými pásikmi. Siedmy tergit je strede pozdĺžne kýlovitý a na konci má vrúbky. Druh je odlišný od ostatných peľonosiek. Radili ho do samostatného rodu Heliophila. Aj vzhľadom na jej biotop, je to zriedkavý druh.

Biotop:

Využíva pieskové oblasti, ako vnútrozemské duny, veľké pieskové plochy, pieskovne, pieskové ruderálne oblasti. Naviac vyžaduje teplo, preto aj u nás SA obmedzuje na južné piesčité oblasti.

Hniezdenie:

Včela si vyhrabáva sama dutiny (hlboké cca 5 cm) v piesočnatej pôde. Prezimuje ako odpočívajúca larva. Často hniezdi viacero samíc spoločne vo veľkých agregáciách.

Peľonoska bimaculata

© Naturalist Jared, https://www.inaturalist.org/observations/125734224

Anthophora bimaculata

Potrava:

Druh je polyektický, navštevuje teda viacero čeľadí rastlín. Peľ zbiera z ôsmich čeľadí. Je to čeľaď sedmokrásky (Asteraceae) ďalej čeľaď drsnolistých (Boraginaceae), čeľaď zvončekovitých. (Campanulaceae), bôbovité (Fabaceae), ľubovník bodkovaný. (Hypericaceae), čeľaď mätových (Lamiaceae), vrbicovité (Lythraceae), ruže (Rosaceae).

Doba letu:

Anthophora bimaculata má jednu generáciu za rok (univoltine). Lieta od júna do konca augusta

Peľonosky