time-zone

Megachile ligniseca hniezdi v starom zhnitom dreve, ale aj v hniezdnych pomôckach. Je to veľká čierna včela s nenápadnými úzkymi koncovými pásikmi.

© Dariusz Kowalczyk, Megachile Ligniseca, https://www.inaturalist.org/observations/137504992

Popis:

Veľká čierna včela s nenápadnými úzkymi koncovými pásikmi a žltohnedou až červenkastou štetkou na bruchu.

Samica meria 12-16 mm, má čiernu hlavu, clypeus posiaty veľkými medzerami. Druhý až piaty tergit má úzke hnedožlté koncové pásy s čiernymi chlpmi: Brušná kefka je žltohnedá až červenkastá, ale zafarbená do čierna na piatom a šiestom sternite.

Samec je menší , meria 12-14 mm. Farbu má žltohnedú, tretí až šiesty tergit je chlpatý. Druhý až piaty tergit majú úzke terminálne pásy prerušné v strede tergity roztrúsené vpichmi. Priečny hrebeň šiesteho tergitu má slabé ryhy a v strede vrúbkovanie. Prvá končatina má ozubenú hranu.

Biotop:

Otvorené priestranstvá v lesoch a okrajoch lesov, aj v mestských oblastiach .

Hniezdenie:

Samce vychádzajú skôr ako samice. Valcovitý kokón je pergamenový, tmavohnedý, má plochý vrch a je pokrytý sivožltými výkalmi. Hniezdia osamelo aj v existujúcich norách v mŕtvom dreve s priemerom do 9 mm. 60 % hniezdnych otvorov smeruje na východ. Hniezdo pozostáva z 2-9 buniek s priemerom 7-8 mm a dĺžkou 14-15 mm. Stavebný materiál pochádza z pevných listov brezy, ruže a javora. Medzi poslednou postavenou bunkou a zátkou žuvaného dreva, ktorá uzatvára hniezdo, sú 1-2 prázdne miestnosti. Vajíčko je umiestnené na vrchu tekutej zmesi nektáru a peľu. Na jar trvá výstavba bunky šesť hodín a zásobovanie 10 hodín. Samica je aktívna 9,5 hodiny denne. Takže každé dva dni postaví a dodá jednu bunku. V lete to ide ešte rýchlejšie.

Potrava:

Megachile ligniseca navštevuje päť čeľadí rastlín ako zdroje peľu: Asteraceae, čeľaď štetkovité (Dipsacaceae), bôbovité (Fabaceae), mätovité (Lamiaceae) a čeľaď skorocelovité (Plantaginaceae).

Doba letu:

Megachile ligniseca má len jednu generáciu za rok Lieta od začiatku júna – do polovice septembra .

Čalúnice a maltárky

Megachile leachella zvyčajne hniezdi v piesčitej zemi, ale výnimočne aj v existujúcich tuneloch v dreve alebo v stonkách. Druh vyhľadáva strmé svahy. Lokálne sa môžu vytvárať veľké kolónie.

Popis:

Tento druh je veľmi podobný Megachile pilidens, ale prakticky žije len v piesčitých oblastiach.

Samica meria 9-10 mm. Oči má tmavozelené. Hrudník je husto bodkovaný s lesklými medzerami. Tergity má husto bodkované, Druhý až piaty tergit krátky a čierny chlpatý, lesklejší ako u Megachile pilidens, šiesty tergit má dve biele plstnaté škvrny, brucho je biele. Šiesty sternit je čierny. Včela je charakteristická vysokým letovým tónom.

Samec je menší, meria 8-9 mm. Hlavu má žltú, neskôr s bielymi vlasmi, líca so zubami, oči má svetlozelené. Hrudník je chlpatý ako hlava, stehenná kosť prvého páru nôh na konci žltá. Šiesty tergit má hustú bielu plsť a zúbkovaný priečny hrebeň.

Biotop:

Oblasti s pieskom – vnútrozemské duny, pohyblivé pieskové polia, pieskovne. Inak vo vyhovujúcich biotopoch v rámci celej strednej európy.

Hniezdenie:

Megachile leachella má jednu generáciu. Samce vychádzajú skôr ako samice. Prezimovacím štádiom je prepupa – odpočívajúca larva. Oválny kokón je pergamenový, hnedofialový, s plochým vrchom a zvonka pokrytý tenkou vrstvou výkalov lariev Hniezdi väčšinou samotársky, niekedy ale aj vo veľkých zhlukoch približne 1000 jedincov. Samica si vyberá za hniezdisko existujúce dutiny, ako sú tunely v dreve alebo duté stonky, alebo si hniezdo vyhrabáva sama v riedko porastenej piesočnatej pôde, napríklad vo zvislej stene. Je to lineárne alebo rozvetvené lineárne hniezdo väčśinou s jednou až piatimi bunkami s priemerom 4-5 mm a dĺžkou 10-15 mm. Stenu plodovej bunky tvoria napríklad brezové listy, listy brestu, orgovánu a aj vŕby. Tunel hniezda je vyplnený pieskom.

Potrava:

Včela nie je špecializovaná – je polyektická. Navštevuje tri čeľade rastlín ako zdroje peľu: bôbovité (Fabaceae), čeľaď mätových (Lamaceae), tučnolisté rastliny (Crassulaceae).

Doba letu:

Megachile leachella má jednu generáciu za rok, je teda univoltínna. Lieta od júna do konca augusta.

Čalúnice a maltárky

Megachile lapponica hniezdi v nadzemných dutinách. Využíva aj pripravené hniezdne pomôcky. Megachile lapponica nie je teplomilným druhom, ale boreohorským druhom: patrí teda k faune severských a horských ihličnatých lesov. Napriek tomu sa stále častejšie objavuje aj v južnejších oblastiach. Podmienkou je rozšírenie vŕbovky, ktorú využíva ako zdroj peľu, tak aj ako stavebný materiál.

Popis:

Malá, štíhla včela, čierna s nápadnými úzkymi bielymi pásmi a oranžovou kefkou na bruchu.

Samica meria 11–13 mm, je svetlo chlpatá. Druhý až piaty tergit s koncovými pásmi. Oranžovo-červená kefka na bruchu, prechádza do tmavočervenej na šiestom sternite. Zadná holeň má tupú vonkajšiu ostrohu.

Samec meria 9-10 mm. Tergity má lesklé napriek bodkovaniu, Šiesty tergit s priečnym hrebeňom v strede. Tarsi predkolenia má červené.

Biotop:

V strednej európe okraje lesov a holiny, ale aj okraje sídiel: parky a záhrady.

Hniezdenie:

Využíva chodby v mŕtvom dreve: pne stromov, konáre, drevené stĺpy, tiež hniezdne pomôcky. Pre plodové bunky včela používa odrezky z listov vrbovky úzkolistej (Epilobium angustifolium). Samotne trubice uzatvára kúskami kôry. Väzba Megachile lapponica na túto rastlinu môže byť spôsobená aj jej mäkkými, ľahko strihatelnými listami.

Potrava:

Peľ zbiera výlučne na vŕbovkach (Epilobium, čeľaď pupalkových = Onograceae. Nektár zbiera aj na astrovitých a bôbovitých rastlinách (Compositae, Fabaceae) a druhov Rubus (černice a maliny atď.)

Doba letu:

Megachile lapponica má jednu generácia za rok (univoltine). Lieta od začiatku júna do konca júla.

Čalúnice a maltárky

Megachile lagopoda – čalúnica bielonohá je najväčšia čalúnica, ktora hniezdi na našom území.

Popis:

Čalúnica bielonohá je až nápadne veľká včela so širokým predným hrebeňom u samcov. Obe pohlavia sa ľahko zamenia s Megachile maritima.

Samica meria až 15-17 mm. Na hrudníku má riedke žltohnedé chlpy.

Prvý, druhý občas aj tretí tergit brucha je žltohnedý, Ostatné má čierne a chlpaté. Od druhého až po štvrtý občas aj piaty tergit má úzke koncové pásy. Brušná kefka je vpredu červeno-žltá až tmavočervená, často až po štvrtý sternit a úplne čierna na piatom a šiestom sternite

Samec meria 14–16 mm, je podobný samici, ale na hlave má belavé vlasy, čeľuste v porovnaní s M. maritima má čierne. Tars 1. páru nôh je veľmi široký, belavožlto chlpatý. Holene a tarsi 3. páru nôh sú široké. Prvý tergit má žltohnedý, posledný tmavohnedý chlpatý. Druhý až piaty má husto bodkovaný s koncovými pásikmi.

Biotop:

Horúce a suché oblasti. Pomerne často sa vyskytuje v strednej a západnej Európe v kameňolomoch a pozdĺž viníc, ale aj v mestských oblastiach, na úhoroch, ruderálnych plochách a suchých trávnatých porastoch.

Hniezdenie:

Megachile lagopoda hniezdi v zemi v tuneloch, ktoré si sama vykope, občas aj existujúcich dutinách v mŕtvom dreve či pod kameňmi. Hniezdo je lineárne alebo lineárne rozvetvené s dvoma až 12 plodovými bunkami na hniezdo. Jednotlivé plodové bunky sú 12 – 14 mm dlhé, 6 – 8 mm široké a úplne pokryté kúskami listov nazbieraných v danej oblasti. Hniezdnu bariéru skladá z chumáča 10-15 kusov listov, ktoré na okrajoch zlepí.

Potrava:

Megachile lagopoda je polyektický druh, teda nie je špecializovaná. . Navštevuje 4 čeľade rastlín ako zdroje peľu: astrovité (Asteraceae), čeľaď zvončekovitých (Campanulaceae), bôbovité (Fabaceae), čeľaď skorocelovité (Plantaginaceae). Poyorované boli aj na bodliakoch či chrastavci.

Doba letu:

Čalúnica bielonohá má jednu generáciu za rok. Lieta od júna do augusta. Samce o niečo skôr.

Čalúnice a maltárky

Megachile circumcincta je relatívne rozšírená a na vhodných stanovištiach sa objavuje dosť často. Príležitostne ju možno pozorovať aj na sídliskách v záhradách a parkoch.

Popis:

Samica meria 12–14 mm. Má dlhé hnedé chlpy, tvár je hnedá, clypeus s lesklým hrebeňom, spánky belavo chlpaté Chrbát (mesonotum) je hnedo chlpatý, boky hrudníka a spodná je strana belavá. Prvý až tretí tergit je svetlohnedý, štvrtý až šiesty je čierny, pričom štvrtý piaty sú s jasnými koncovými pásmi. Spodok brucha je červený, piaty a šiesty sternit je ale čierny.

Samec má veľkosť takmer rovnakú meria 11–13 mm. Hlava: posledný segment antény rozšírený. Prvý pár nôh má žltú srsť, rovnako ako aj hrudník.

Biotop:

Vyhľadáva prevažne piesčité oblasti, ale zaznamenaný je výskyt aj na sprašových a hlinitých oblasti na násypoch, v pieskoviskách, štrkoviskách a hlinitách, na chudobných trávnatých porastoch, aj záhrady.

Hniezdenie:

Megachile circumcincta hniezdi na miestach s malou vegetáciou v samostatne vyhĺbených dutinách v zemi blízko povrchu zeme alebo pod kameňmi a v existujúcich dutinách nad zemou. Plodové bunky bunky plní listovými odrezkami. Samica využíva listy brezy a rakytníka. Včela si najprv šikmo do zeme vyhrabe 3-5 cm dlhý tunel. Na konci chodby vykope vodorovnú chodbu, vytvorí v nej tri , štyri cely a chodbu uzavrie zeminou. Potom vykope druhú horizontálnu chodbu, naplní ju tiež celami a chodbu uzavrie. Obe chodby zvierajú uhol 60° a ležia len 2-3 cm pod povrchom.

Potrava:

Tento druh čalúnice nie je špecializovaný. Na našom území navštevuje 3 čeľade rastlín ako zdroje peľu. Je to hlavne čeľaď zvončekovitých (Campanulaceae), bôbovité (Fabaceae)- častá je lupina a pupalkové (Onagraceae).

Doba letu:

Megachile circumcincta má len jednu generácia za rok, je teda univoltínna. Lieta od mája do augusta. Čas letu je preto taký dlhý, pretože niektoré nedospelé zvieratá hibernujú a vychádzajú neskôr.

Čalúnice a maltárky

Čalúnica obyčajná hniezdi vo všetkých druhoch existujúcich dutín, ako sú štrbiny stien, v dreve, hniezdnych blokoch, bambusových tyčiach, stonkách černíc, vo vetvách, ale aj v zemi. Mimo dedín a miest sa vyskytuje len zriedka.

Popis:

Samica meria 11-12mm. Má čiernu základnú farbu, je žltohnedo chlpatá, na temene a hrudníku mierne tmavšia. Tergity má s úzkymi koncovými pásmi. pričom prvý je prerušený v strede, Šiesty tergit s vyčnievajúcimi chlpmi. Včela má na bruchu červenkastý štetec peľ.

Samec je menší, meria 9-11 mm. chĺpky má podobne ako samica, ale na spodnej strane belavé. Šiesty tergit je s hrbolčekom. Sternity s koncovými strapcami.

Biotop:

Úhory, ruderálne oblasti, živé ploty, tiež záhrady a parky. Vyhovuje jej prostredie vytvorené človekom.

Hniezdenie:

Hniezdi samotársky, niekedy možno aj v zhlukoch. Lineárne hniezdo sa vyrába vo všetkých druhoch dutín, v odumretých stonkách a konároch. Využíva dutiny v pňoch stromov, stĺpy a trámy, duté stonky (černice, stonky ruží, divozelu, trstiny),v zemi aj v umelých hniezdach. V umelých hniezdach preferuje tunely s priemerom 6 mm. Materiál plodových buniek pozostáva z listov stromov – najlepšie mladých – a listov bylín. Často uprednostňuje okvetné lístky ruží, ale občas použije aj lupene muškátov. Priestor medzi poslednou bunkou a uzatváracou zátkou je vyplnený kúskami listu.

Samotná bunka pozostáva z niekoľkých okrúhlych kusov listov zlepených dohromady. Na každé hniezdo vytvára samica 2 až 15 buniek s priemerom 5-6 mm a dĺžkou 12-13 mm . Samice vychádzajú zo zadných buniek a samce z predných buniek. Samica pracuje v čase od 8. do 19. hodiny. Produkuje jednu bunku denne s proviantom a vajcom. Samce vychádzajú skôr ako samice. Kokon je oválny, so splošteným vrchom, hnedý, pergamenový. Prezimuje ako odpočívajúca larva.

Potrava:

Čalúnica obyčajná nie je špecializovaná, ale peľ zbiera hlavne na rastlinách z čelade astrovitých a z čeľade bôbovitých rastlín.

Doba letu:

Na našom území má dve generácie. 1 generácia lieta od začiatku júna do začiatku septembra. Druhá generácia od polovice augusta do polovice októbra. Samce lietajú cca tri týždne samice šesť.

Čalúnice a maltárky