time-zone

Anthidium oblongatum – vlnárka

Anthidium oblongatum v podstate ako Anthidium manicatum, len v menšom rozmere.

Popis:

Včielka má osí vzhľad vďaka čiernym a žltým pruhom, veľkosť medzi Anthidium manicatum a Anthidium strigatum. Oči oboch pohlaví má oblongatum zelené a základná farba nôh samíc je červená.

Samica meria 8–10 mm. Hlavu má čiernu, clypeus a čeľuste žlté. Na zadnej časti hlavy má dva žlté pruhy, ktoré sa hore nespájajú. Hruď má hnedočiernu, brucho čierne. Na každom tergity má dva žlté pruhy, ktoré sa na hornej strane nespájajú. Brušnú kefku vo vnútri žltú, vonku bielu. Nohy má červenkasté.

Samec je väčší, má 9-13 mm; vzhľadovo ako samica, ale s premenlivými brušnými znakmi. Na tergite aj žiadna škvrna alebo aj po štyri. Siedmy tergit s 2 širokými lalokmi. Biele fúzy a žltkasté nohy.

Biotop:

Táto vlnárka obľubuje suché, chudobné trávne porasty, vinice, vnútrozemské duny, hrádze, skalnaté svahy, násypy, tiež ruderálne oblasti, ale tiež suché kamenné múriky a skalky.

Hniezdenie:

Hniezdi vo všetkých druhoch dutých priestorov, veľmi často v skalných štrbinách. Hniezdo je sploštené, nitkovité a obsahuje až osem plodových buniek. Stavebným materiálom sú chlpy rastlín. Hniezdo sa často nachádza aj ďaleko od miest, kde sa zbiera peľ a hniezdny materiál. Prezimuje ako odpočívajúca larva v kukle.

Potrava:

Včielka navštevuje tri čelade rastlín. Uprednostňuje hlavne tučnolisté(Crassulaceae), bôbovité (Fabaceae), rezedovité (Resedaceae).

Doba letu:

Tento druh má len jednu generácia za rok (univoltine). Lieta od polovice mája do polovice októbra

Zhrnutie:

V porovnaní s Anthidium manicatum má tento druh radšej teplejšie biotopy a preto vzácnejší. Vyhýba sa chladným a vlhkým oblastiam. Preferuje tradičné rastliny prispôsobené suchým, teplým polohám: tučnolisté rastliny, ako sú rozchodník a skalné ruže(Sempervivum arachnoideum), bôbovité ako ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), komonica biela a komonica lekárska (Melolotus alba & M. officinalis) a vičenec (Onobrychis viciifolia). Samice preukázateľne získavajú rastlinnú vlnu na stavbu materských buniek z rastlín čistenca(Stachys germanica & S. byzantina), z divozelu (Verbascum densiflorum, V. nigrum atď.), zo slamihy (Helichrysum spec.) a aj z ježibaby modrastej(Echinops ritro).

Každý, kto má slnkom zaliatu a nie príliš upratanú skalku, má šancu vidieť aj túto peknú včielku – vlnárku.

Vlnárky

Anthidium nanum – Vlnárka trpasličia

Anthidium nanum je vlnárka v malom prevedení. Je to len šesť najviac osem milimetrová včielka.

Popis:

Anthidium nanum, často tiež ako Pseudoanthidium nanum

Samica meria 6-8mm. Má základnú farbu čiernu s nápadne žltými až belavožltými brušnými znakmi. Na zadnej časti hlavy a bokoch s dvoma svetložltými škvrnami v tvare polmesiaca, pričom clypeus a spánky má čierne. Krycie spodky krídel majú tiež žltú škvrnu. Holene má žlté až červenkasté. Prvý až štvrtý tergit majú každý dve žlté až bielo-žlté pretiahnuté škvrny. Brušnú kefu svetlú.

Samec sa podobá ako samici, len clypeus a čeľuste má bielo-žlté. Nohy má žlté.

Biotop:

Suché, teplé svahy, okraje lesov, ruderálne oblasti.

Hniezdenie:

Využíva duté, suché stonky alebo vetvičky černíc, bodliakov, divozelu, bazy čiernej, stonky trstiny, ale aj aj opustené hniezda iných včiel. Stavebný materiál je z rastlinných chlpov. Prezimuje ako odpočívajúca larva v kukle.

Potrava:

Anthidium nanum je druh pri peli úzko špecializovaný (oligolektický) na čelaď astrovitých rastlín. (Asteraceae)

Doba letu:

Včielka má len jednu generáciu za rok. Je univoltinna. Lieta od júna do augusta. Samičky sa dajú poyorovať pri návšteve kvetov. Samce hliadkujú pri rastlinách a čakajú na samice a len krátko zakotvia pri kvetoch, aby „dotankovali“.

Včielka je ohrozená nie kvoli rastlinám, ktoré navštevuje ako zdroj potravy, ale kvôli úbytku rastlín , ktoré slúžia na hniezdenie. Divozel, černice, bodliaky.

Vlnárky

Anthidium manicatum – Vlnárka obyčajná

Anthidium manicatum – Vlnárka obyčajná je nápadná svojím osím vzhľadom a aj veľkosťou. Samce su voči sebe agresívne, väčšie ako samice.

Popis:

Včela má nápadnú žlto-čiernu varovnú farbu. Najmä samice sú často zamieňané s osami napriek ich neohrabanejšiemu tvaru kvôli dlhým žltým vodorovným pruhom. Žlté fľaky či pruhy však nikdy nemaju spojené na bruchu, ktorého stred je preto vždy čierny.
Samce sú podstatne väčšie ako samice – také veľké, že by si ich mohli pomýliť s iným druhom včiel.

Samica meria 10–13 mm. Clypeus má čierny v strede, žltý zvonka. Čeľuste má žlté, ako aj dva pruhy na zadnej strane hlavy. Hrudník alebo mezozóm má čierny, orámovaný žltými škvrnami. Brucho alebo metazóm má čierne, ale tergity každý s dvoma žltými pruhmi, ktoré sa v hornej časti nestretávajú. Metatarsi a brušnú kefu má žltkastú.

Samec meria až do 16 mm;. Tvár má riedko chlpatú, žltú, hore často čierny clypeus. Prsia má čierne s hnedými chlpmi. Brucho má čierne, bočne s oranžovými chumáčmi chlpov, tergity každý s 2–4 žltými, často jednotlivo odlišnými škvrnami. Na poslednom tergite má ostne.

Biotop:

Vyhľadáva, hlavne v kvetinové záhrady a parky. Mimo intravilán sporadicky, len na miestach s vysokou hustotou kvetov živných rastlín v kombinácii s vhodnými hniezdnymi lokalitami.

Hniezdenie:

Anthidium manicatum hniezdi v trhlinách medzi murivom, v existujúcich dutinách dreva a hliny a v dutých stonkách. Hniezdo vyzerá ako vatový tampón a 1-16 plodových buniek nie je viditeľných.

Chlpy z listov a stoniek rastlín ako je prikneus, čistec vlnatý, balota čierna, jastrabník chlpatý používa na stavbu plodových buniek. Žľaznaté látky, ktorými je hniezdna vlna napustená, pochádzajú napríklad z kvetných stoniek pelargónie a výhonkov ostružiny. Samice ich zhromažďujú v plstnatých, vysoko rozvetvených žľazových chĺpkoch na metatarzách . Hniezdo zvonku uzavrú chĺpkami rastlín, kameňmi, zrnkami piesku alebo kúskami dreva. V hniezde zhromaždia hustú kašu, na ktorej spočíva vajíčko. Plne dospelá larva vyprázdni svoj črevný trakt a roztočí vonkajší zámotok, v ktorom sa výkaly a páperie chlpy absorbujú do steny. Nasleduje konštrukcia pevného, hodvábneho vnútorného kokónu s charakteristickým predĺžením vpredu. Hniezdne miesta, miesta na kŕmenie a zberné miesta hniezdneho materiálu majú od seba často vzdialené viac ako sto metrov. Samice zvyčajne preskočia kvety, ktoré predtým navštívili rovnaké druhy. To naznačuje, že rozpoznávajú chemické stopy rovnakých druhov.

Potrava:

Včela sa nešpecializuje, časté sú navštevy bôbovitých a hluchavkovitých rastlín.

Doba letu:

Jedna generácia. Počas teplých, dlhých liet občas preletí aj čiastočná druhá generácia, ktorá však už pravdepodobne neprodukuje znášku. Samice sa objavujú pred samcami. Pretože samice pokračujú v párení až do konca obdobia lietania, existuje malý alebo žiadny selekčný tlak na samce, aby lietali skôr. Obe pohlavia lietajú v priemere osemdesiat dní. Lietajú od mája do septembra. Prezimuje ako larva v kukle.

Vlnárky

Anthidium byssinum – vlnárka

Anthidium byssinum je hnedovlasý druh, ktorý vyzerá skôr ako Osmia. Žlté znaky charakteristické pre Anthidium sa nachádzajú iba na tvári samcov.

Popis:

Včielka má hustú, ale nenápadnú srsťou,ktorá je pre rod pre Anthidium atypická.

Samica meria 9-10 mm. Hrudník na mezonote (= scutum) má červenohnedo chlpatý. Tergity s belavými bočnými, ale hnedastými koncovými pásmi. Brušná kefka má bielu, stredná a zadná holeň krátku a belavo chlpatú.

Samec meria 9-10 mm. Podobá sa samici ale čeľuste, clypeus a sekundárna tvár jee žltá.Posledný , siedmy tergit má bez tŕňov alebo lalokov.

Biotop:

Vyhľadáva južne orientované okraje lesov s chudobnými lúkami, piesočnatými vresoviskami, ladom ležiace vinice.

Hniezdenie:

Samica vyhrabáva vlastné hniezdo v zemi, zvyčajne v skupinách po 3-5 hniezd. Vo veľkých populáciách to môže byť ale aj 100 a viac hniezd spolu. Hniezdo pozostáva z hlavnej chodby dlhej 10 – 15 cm s prstovitými rozvetvenými bočnými chodbami, v ktorých sú za sebou umiestnené dve až štyri plodové bunky. Plodinové bunky stavia z kúskov listov a živice a majú približne 20 x 8 mm. Najprv z listov listnatých stromov alebo bylín nareže pásy, potom zbiera kúsky živice. Živicu najskôr nanesie na koniec plodovej bunky a v dostatočnom množstve ju rozotrie vo vrstve po vnútornej strane listov. Na vybudovanie plodovej bunky potrebuje 7-14 kusov listov a 20-30 kúskov živice.

V prípade priaznivého počasia dokáže postaviť chovnú bunku a naskladniť ju za dva dni. Včely si občas navzájom kradnú živicu z hniezd. Plne dospelá larva spriada kuklu s charakteristickým výrastkom vpredu. Zámotok pozostáva z vonkajšieho a vnútorného zámotku, ktoré spolu z veľkej časti susedia, ale sú vpredu oddelené medzerou 2-3 mm. Tu pórovitá miska vyčnieva nahor a spoje v sústredných prstencoch spájajú vnútorný s vonkajším kokónom. Tento priestor pravdepodobne slúži na vetranie.

Potrava:

Anthidium byssinum sa špecializuje na bôbovité rastliny (Fabaceae), najmä ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus).

Doba letu:

Včela má jednu generácia za rok. Lieta od júna do augusta. Prezimuje ako odpočívajúca larva v kukle.

Vlnárky

Megachile willughbiella – čalúnica

Megachile willughbiella na prvý pohľad pripomína včelu medonosnú. Pre svoje nešpecializované návštevy kvetov a široké hniezdenie je stále pomerne bežná v dedinách aj mestách.

Popis:

Samica meria 12-15 mm. Hlavu, hrudník (alebo mezozóm) má so svetlohnedými vlasmi. Prvý až tretí tergit svetlohnedý, štvrtý až šiesty tergit má čierny chlpatý. Stvrtý a piaty s úzkymi koncovými pásmi. Brušnú kefku má červenkastú, ale na piatom a šiestom sternite prechásdza do čiernej.

Samec meria 13–14 mm. Základnú farbu má čiernu so žltohnedou srsťou. Hlava vrátane čeľustí je čierna. Druhý až štvrtý tergit s koncovými pásmi, na druhom tergite je pás prerušený. Štvrtý a piaty tergit má čierno chlpatý.

Biotop:

Vyskytuje sa najmä v záhradách a parkoch, popri okrajoch sadov.

Hniezdenie:

Hniezdi väčšinou osamelo, ale boli pozorované aj hniezda so spoločným otvorom, ktoré využívalo viac samíc. Tieto boli následne v dreve rozvetvené. Po párení inseminovaná samica hľadá hniezdisko. To môže byť v zemi aj v mŕtvom dreve, niekedy dokonca zahniezdi aj v pôde kvetináčov. Väčšinou však ide o vrt v mŕtvom dreve. Samica občas sama prehrýza tunel. Chodba máva priemer 9 mm. Bunky sú pomerne veľké, majú veľkosť 10 x 20 mm. Vyrobí ich z pevných listov , počet je štyri až päť buniek na hniezdo v mŕtvom dreve. Veľkosť kokónu sa pohybuje 7 x 13 mm. Samica stavia hniezdo dopoludnia, poobede prebieha zásobovanie a na konci popoludnia znesie vajíčko a zatvorí bunku.

Hniezda umiestňuje v mŕtvom dreve, hrubých stonkách trstiny, hlinených okrajoch alebo aj umelých hniezdach. Bunkový materiál pochádza okrem iného z brezy, dubu a ruže, osiky.

Potrava:

Včela sa nešpecializuje, je polyektická, navštevuje čeľaď astrovité, , tučnolisté rastliny, čeľad bôbovité, pupalkovité.

Doba letu:

Väčšinou jedna , v horúcich letách aj dve generácie za rok. Lieta od júna až do septembra, druhá generácia sa pripája od polovice augusta.

Čalúnice a maltárky

Megachile versicolor – čalúnica

Megachile versicolor uprednostňuje suché oblasti, hniezdi v dreve aj v pripravených hniezdnych pomôckach. Priemer uprednostňovaných dutín je 6 mm.

Popis:

Je to malá žltohnedá chlpatá včielka s nápadnými, úzkymi, svetlými koncovými pásikmi a červeným bruchom.

Samica meria 11-12 mm. Hornú stranu hrudníka má mierne tmavšiu ako spodnú. Brucho má čierne, tretí až piaty tergit je krátky, šiesty tergit má čierny chlpatý,pričom všetky tergity sú s koncovými pásmi. Prvý má v strede prerušený. Kefku má červenú, ale čiastočne od piateho sternitu čiernu na šiestom už úplne čiernu.

Samec meria 10-11 mm. Ochlpenie rovnako ako u samoce len na treťom až piatom tergite má zmiešané hnedé a čierne chĺpky. Ternity má s koncovými obväzmi, pričom na druhom a treťom v strede prerušené. Pazúrové konce končatín má úplne červené.

Biotop:

Okraje lesov, suché svahy, valy, ruderálne plochy, ale aj parky.

Hniezdenie:

Využíva existujúce líniové tunely v odumretom dreve a inom materiáli (vrátane hniezdnych pomôcok s priemeron 5–7 mm. V stonkách rastlín s mäkkým jadrom si vyhrýza tunely aj sama(černice, šípkové ruže, divozel). Na plodové bunky sa používajú odrezky listov z divých ruží a trniek .Prvá bunková stena pozostáva z niekoľkých okrúhlych kúskov listov a bočná stena pozostáva z dvoch vrstiev listov. Hniezdo obsahuje šesť buniek, ktoré sú dlhé 10-13 mm. Po poslednej bunke samica vyplní tunel zrolovanými kúskami listov, potom vytvorí stenu z niekoľkých okrúhlych kúskov listov a nakoniec hniezdo uzavrie stenou pozostávajúcou z dvoch vrstiev rastlinného žuvacieho materiálu.

Potrava:

Megachile versicolor je polylektická, nešpecialiyuje sa. Peľ zbiera z 5 čeľadí rastlín: čeľaď astrovité (Asteraceae), borákovité rastliny (Boraginaceae), chrastavcovité rastliny. (Dipsacaceae), bôbovité (Fabaceae) a čeľaď skorocelovité (Plantaginaceae).

Doba letu:

Podľa pozorovaní má tento druh dve generácie za rok. Prvá generácia lieta od polovice mája a druhá 2. generácia od augusta až do polovice septembra Potomkovia druhej generácie prezimujú ako v kukle.

Čalúnice a maltárky

Megachile pilidens – Čalúnica menšia

Megachile pilidens je malá čalúnica s bielou kefkou na bruchu, veľmi podobná Megachile leachella .

Popis:

Samica meria 9-10 mm. Hrudné ochlpenie na (husto bodkovanom) mezonote má žltosivé, na bokoch a dole biele. Tergity má husto bodkované a s koncovými pásmi, v porovnaní s M. leachella dosť matné. Na šiestom tergite dve veľké biele plstnaté škvrny blízko seba. Brušnú kefku má bielu, na šiestom sternite, ale prejde do čiernej.

Samec meria 8-9 mm; podobný samici, ale má olivovozelené oči, bielo-žlté vlasy a samozrejme nemá kefku na bruchu. Prvý až štvrtý tergit má koncové pásiky. Šiesty tergit je biely plstnatý s tŕňmi. Na štvrtom sternite v strede je malý, tmavý, chlpatý hrbolček.

Biotop:

Megachile pilidens uprednostňuje suché, teplé svahy a chudé trávnaté porasty, vinice, suché kamenné múriky, hliny a štrkoviská.

Hniezdenie:

Tento druh čalúnice hniezdi hlavne v existujúcich dutinách pod kameňmi, v skalných štrbinách a suchých kamenných múroch. Tvorí valcovité plodové bunky vyrobené z kúskov listov.

Potrava:

Včielka je polylektická. Peľ zbiera hlavne na troch čeľadiach rastlín. Preferuje bôbovité (Fabaceae), ale navštevuje aj čeľaď astrovité (Asteraceae), a tučnolisté rastliny (Crassulaceae).

Doba letu:

čalúnica menšia má jednu generáciu za rok, je teda univoltínna. Lieta od júna do konca augusta.

Čalúnice a maltárky

Megachile rotundata – čalúnica lucernová

Megachile rotundata, vzhľadom na jej spôsob hniezdenia, je jedným z druhov, ktoré môžete podporovať vo vlastnej záhrade hniezdnymi pomôckami. Je to európsky druh, vo veľkom ju ale chovajú pestovatelia lucerny na americkom kontinente.

Popis:

čalúnica lucernová je malá, štíhla včielka, čierna s nápadnými úzkymi bielymi pásmi a bielo-sivým štetcom na bruchu.

Samica meria 8-9 mm. Na hrbolčeku (scutum) je hnedo chlpatá. Prvý tergit je biely chlpatý, Druhý až šiesty je čierny chlpatý, ale prvý až piaty má biele koncové pásy. Brušnú kefku má belavú, ale koniec piateho sternitu a šiesty sternit je čierny.

Samec meria 7-8 mm. Chlpy má belavé, ale čierne na treťom a štvrtom tergite. Prvý až štvrtý je s bielymi koncovými pásmi, piaty a šiesty tergit prevažne s priľahlými belavými vlasmi.

Biotop:

Pieskové a hlinené jamy, suché svahy, násypy, okraje lesov, parky a záhrady.

Hniezdenie:

Včielka využiva existujúce nadzemné tunely v odumretom dreve a stonkách rastlín (aj hniezdne pomôcky, Ø 6 mm), tiež v sprašových a hlinených stenách, často vo väčších zhlukoch. Pre plodové bunky používa odrezky kvetov a listov listov. Každá bunka je vytvorí z kruhových odrezkov vyrezaných z listov rastlín. Samice používajú asi 15 listov na bunku, pripravia konkávne dno a prekrývajúce listy, aby vytvorili bunku v tvare náprstku. Zbierajú peľ a nektár, ktoré ukladajú do buniek svojich hniezd. Najskôr vyvrhnú nektár do bunky a potom prinesú peľ na vrch nektáru. Každá bunka obsahuje jednu nektárovú guľu a jedno vajíčko, pričom každá bunka obsahuje pomer nektáru k peľu 2:1. Dokončenie jednej bunky v hniezde si vyžaduje 15 až 20 zásobovacích ciest. Potom, čo samica nakladie vajíčka, utesní bunku kruhovými kúskami listov.

Štúdie ukazujú, že umiestnenie samčieho a samičieho potomstva v hniezde je strategické a že veľkosť buniek hrá hlavnú úlohu vo veľkosti potomstva, nezávisle od veľkosti matky. Samice kladú samičie vajíčka do vnútorných buniek a samčie vajíčka do vonkajších buniek. Pokiaľ ide o pomery pohlaví, zásoby väčších buniek korelujú s vyššou produkciou samičích potomkov. Rovnako sa chovajú aj včely murárky. Pomer pohlaví sa mení v závislosti od veľkosti hniezda, dĺžky a materiálu hniezda. Tento pomer riadi samica. Tieto pozorovania sa uskutočnili pre samice, ktoré si hniezdia v trubičkách. Napríklad Priemer tunela 5,5 mm je spojený s pomerom 3:1 samcov a samíc a priemer tunela 6,0 mm je spojený s pomerom 2:1.

Počas stavby hniezda samice svoje hniezda označujú pachovými vlajkami, aby uľahčili rozpoznanie hniezda. Tieto hormóny prenášajú pohybom brucha po hniezde alebo vylučovaním tekutiny zo špičky brucha.

Párenie:

Aj samce počas obdobia párenia sa pokúšajú získať partnerky tak, že pachové vlajky umiestňujú na miesta, kde sa pravdepodobne nachádzajú samice, vrátane miest na hľadanie potravy a hniezd. Aj keď samice sa môžu páriť niekoľkokrát, obmedzia párenie na jeden sexuálny styk a už utekajú pred samcami. Toto správanie sa pripisuje produktivite samíc pri stavbe hniezda a znášaní vajec. Keď sú samice prenasledované, nie sú schopné efektívne stavať svoje hniezda, menej cestujú za potravou a celkovo strávia dlhší čas stavbou hniezda. V procese úteku však môžu samice stratiť svoje hniezdne materiály, ako sú listy, a potom musia podniknúť ďalší výlet. Počas obdobia párenia sú aj samci schopní detekovať feromóny a prednostne si vybrať mladé samice.

Potrava:

Megachile rotundata je polylektická, a zbiera peľ z 5 čeľadí rastlín: mrkvovité (Apiaceae), astrovité (Asteraceae), tučnolisté (Crassulaceae),bôbovité (Fabaceae), a ľaliovité (Liliaceae). Na americkom kontinente, kde je umelo chovaná je to zrejme len lucerna – čelaď bôbovité. Tam ju aj poznajú ako Alfalfa bee a opelenie lucerny je závislé práve na tejto včielke.

Doba letu:

Včela má dve prekrývajúce sa generácie. Prvá generácia sa objaví na konci leta – v júni. Larvy sa vyvinuli do konca predošlého leta a prešli fázou diapauzy (zakuklia sa na jar) až do budúceho leta. Včely druhej generácie, túto fázu preskočia a objavia sa ako dospelí v tom istom lete. Druhá generácia býva menšia, ale napriek tomu s väčším počtom samíc.

Čalúnice a maltárky

Megachile nigriventris – Čalúnica čiernobruchá

Megachile nigriventris je jedným z mála druhov včiel, ktoré hniezdia v zhnitom dreve kmeňov stromov. Aj preto niekedy prenikne aj do starých zvetraných drevených konštrukcií.

Popis:

Veľká čalúnica so žltohnedými chĺpkami, bez tergitálnych koncových pásikov, ale s čiernou brušnou kefou.

Samica meria 13-17 mm. Na tvári má čierne vlasy, clypeus (okrem stredu navrchu) tesne bodkovaný. Hrudník mladých exemplárov má líščiu červenú farbu, potom prejde do hnedej. Prvý a druhý tergit má svetlohnedý a chlpatý. Tergitová a brušná kefa je s čiernymi vlasmi – bez koncových väzieb.

Samec meria 14–16 mm. Čeľuste má čierne,posledný segment tykadla má široký. Na prvej končatine má červenkastú kefu vpredu. Predné tarsi má belavé, s krátkym hrebeňom na spodnom okraji.

Biotop:

Vyhľadáva lesné okraje a čistinky, lomy, ale aj okraje dedín a miest Podmienkou je, že nájde prítomné mŕtve drevo. Prednosť ale dáva skôr oblastiam v pohoriach. Nížinám sa vyhýba.

Hniezdenie:

Sama si vyhrýza tunely v hnilom mäkkom dreve , napríklad pne a konáre stromov, staré trámy a stĺpy. Väčšinou jednotlivo ale príležitostne môže hniezdiť aj spoločne.

Potrava:

Megachile nigriventris je špecializovaná na bôbovité rastliny.

Doba letu:

Táto včela má jednu generáciu za rok lieta od konca mája do augusta.

Čalúnice a maltárky

Megachile maritima – čalúnica veľká

Megachile maritima – čalúnica veľká, hniezdi v zemi, pod kameňmi, alebo v trsoch trávy. Vyhovujú jej piesčité oblasti.

Popis:

Veľká včela – čalúnica so širokým predným hrebeňom na tvári u samcov.

Samica meria 14-15 mm. Hrudník má žltohnedo chlpatý (u starých jedincov striebristý). Prvý a druhý tergit má žltohnedý, tretí až šiesty má čierny chlpatý 6. tergit je dlhý, pričom druhý až piaty je s koncovými pásmi. Brušnú kefku má vpredu belavú, následne v strede červenú, na konci čiernu.

Samec je len o málo menší, meria 13-15 mm. Na tvári má žlté vlasy, spodné čeľuste žlto škvrnité, koncový segment tykadiel je rozšírený do zaobleného tvaru. Holene prvého páru nôh na zadnom konci má vykrojené, následné nárty veľmi široké s dlhými belavožltými strapcami (spodu kratšie ako sú široké nárty). Holene a nárty 3. páru má široké. Prvý tergit má žltohnedý a posledný má tmavohnedý, zároveň chlpatý.

Biotop:

Pieskové oblasti vnútrozemské aj pobrežné duny, pieskové vresoviská, pieskovne, pieskové ruderálne oblasti.

Hniezdenie:

Hniezdi samotársky, len niekedy, vo vhodnom prostredí, aj v malých zhlukoch. Hniezdo sa nachádza v zemi, najlepšie medzi koreňmi tráv a pod kameňmi, vybudované len niekoľko centimetrov pod povrchom. Hlavná chodba sa zvažuje smerom nadol následne hniezdo obsahuje maximalne do osem buniek. častejšie je to len hniezdo s troma štyrmi bunkami. Hniezdo je rozvetvené. Bunky hniezda mávajú priemer 12 mm a dĺžku do 20 mm. Samička používa kúsky listov z rôznych stromov a kríkov vrátane brezy. Keď vytvorí poslednú bunku, vstupnú chodbu vysype pieskom.

Potrava:

Megachile maritima nie je špecializovaná, je teda polylektická. Peľ zbiera z piatich čeľadí rastlín ako: astrovité (Asteraceae), borákovité (Boranigaceae), bôbovité (Fabaceae), pupalky (Onagraceae), skorocelovité (Plantaginaceae).

Doba letu:

Má jednu generáciu za rok a lieta od júna do augusta. Samce však vyliezajú pár dní pred samicami.

Čalúnice a maltárky